Rozhovor sme pripravovali v októbri, jeho prepis zabezpečila Agnesa Kaľavská.
Aktivista Sergej Nikítin polial ruskú ambasádu červenou farbou. Proti režimu Vladimíra Putina protestoval viackrát nielen na Slovensku, ale aj v Rusku. Sergej na UKF študuje estetiku.
Mali ste rozhovor v Denníku N, v ktorom ste hovorili redaktorovi, že ste protestovali pred ruskou ambasádou; poliali ste ju červenou farbou. Prečo?
Lebo to je gesto na to, čo robí Putin, na to, čo robí celkovo Ruská federácia voči Ukrajincom a aj voči Rusom. Bolo tam i mäso, to bola tiež ako nejaká metafora na to, že Putin robí z ľudí jednoducho mäso, aj z tých Rusov, ktorých on teraz posiela na Ukrajinu bojovať pre nič. Aj z Ukrajincov, detí a žien, čo zabíjajú. Je to nepochopiteľné, ako sa môže takáto vec stať v 21. storočí. Ja to chápem tak, že som Rus a musím bojovať, ako to bolo ešte predtým, za vašu aj našu slobodu.
Po chvíli vás tam zadržal príslušník slovenskej bezpečnostnej služby, ktorý pracuje na ambasáde a neskôr aj polícia. Aký to bol pocit?
Ja som vedel, že budem zadržaný, takže to nebolo pre mňa veľké prekvapenie. Bol to akože… Nebolo to veľmi príjemné, ale nič vážne.
Čo sa dialo po zadržaní? Celý rozhovor práve v Denníku N bol v duchu, že slovenská polícia je neporovnateľná s ruskou. Že je práve naklonená k nejakému dodržiavaniu ľudských práv a podobne.
Najprv som bol v policajnej cele. Všetci boli milí a chceli mi pomôcť, rozprávali sa so mnou. Nebol tam nejaký problém. Cítil som, že ako človek mám práva. Povedali mi: Chceš právnika alebo nejaké iné veci? Z hľadiska zákona bolo všetko, ako musí byť.
Ako sa teraz celá kauza vyvíja, máte nejaké problémy? Má právnu dohru?
Keď ma prepustili, dali mi papier, že dôvody zadržania odpadli. Povedali mi, že to bude riešiť Okresný úrad, alebo čo to bolo, Bratislava I., akože Staré mesto. Povedali mi, že mi zavolajú alebo napíšu na poštu na moju adresu v Nitre. Ale nič mi neprišlo a nikto mi nevolal, takže neviem, ako to bude. Ale myslím, že maximálne, čo bude, tak nejaká malá pokuta, no neviem.
Ako reagovalo vaše okolie? Boli prekvapení? Vyjadrili vám vaši známi, vaša rodina, podporu?
Rodina o tom nevie, lebo je v Rusku, nechcem im to hovoriť, lebo teraz máme s nimi problém. Aj moja kamarátka má problém s ľuďmi, ktorí veria propagande v Rusku. Je to veľký problém, že aj dobrí ľudia, aj ľudia, ktorí majú kritické myslenie, tak im propagácia môže veľmi silno utlmiť rozum. Takže, ja som im to nehovoril a ani nechcem.
A slovenské okolie?
Slovenské okolie bolo prekvapené, ale nie tak veľmi, pretože ja som hovoril, že som aktivista, bol som zadržaný už aj v Rusku. Všetci mi hovorili, že som urobil dobrú vec.
V septembri ste protestovali pred Prezidentským palácom, niekoľko hodín ste tam držali transparent. Ako na vás reagovala väčšina verejnosti? Ľudia, ktorých nepoznáte, ktorí nepoznajú vás.
V Denníku N bolo napísané, že väčšina ľudí bola za Putina, to ale nie je veľmi pravda, lebo to bolo päťdesiat na päťdesiat , takto by som to povedal. Asi polovica z tých, čo na mňa reagovali, približne sto ľudí na mňa reagovalo za ten čas, čo som tam stál, tri hodiny či menej. Takže z tých sto ľudí bolo približne päťdesiat takých, ktorí hovorili, že Putin je zlý, ale to klasické, že Zelenskyj berie drogy, Čaputová berie drogy a že NATO smerovalo k Rusku a podobné veci. Ale druhá polovica ma podporovala; hovorili, že som správny človek. Boli tam aj Američania a nejakí Kórejci.
Na tom transparente, ktorý ste vtedy držali, bol spomenutý Občiansky tribunál, máte s touto skupinou občanov nejaké skúsenosti?
Nemám skúsenosti, ale môj kamarát Filip, ktorý bol v Slovenskej televízii, on má s nimi skúsenosť. Je mi ľúto tých ľudí, lebo keď človek hovorí a šíri takéto veci, myslím si, že nemá v sebe lásku a nemá pocit, že môže dávať lásku aj iným ľuďom. Lebo keď ten Občiansky tribunál šíri Putinovu propagandu, jasné, že to nemá ospravedlnenie. Ale je mi ľúto tých ľudí, pretože sú veľmi nešťastní.
Poďme bližšie k polícii, vráťme sa k nej. Pre iné médiá ste spomenuli, hovorili ste o tom trošku aj teraz, že ste sa stretli s normálnym správaním polície na Slovensku. Ako by ste, možno bližšie, porovnali slovenskú a ruskú políciu?
To sa nedá porovnať, lebo Ruská federácia je postmoderný štát. Keď pôjdeš na nejaký míting, na nejaký pochod a budeš tam stáť s plagátom, nevieš, čo potom s tebou bude. Budú to riešiť ako priestupok alebo ako trestný čin a pôjdeš do väzenia na pätnásť rokov, proste nevieš, ako to bude. Lebo zákony na to, ako sa správať k ľuďom, ktorí idú na demonštrácie, v Rusku nemáme, takže všetko závisí od regiónu, od človeka, ktorý sedí na polícii, aj od situácie. Ja si myslím, že Rusi majú taký problém, jasné, že to nie je taký problém, ktorý zažívajú teraz Ukrajinci, ale keď človek ide s plagátom v Rusku na námestie, potom sa to šíri Telegramom alebo inými sociálnymi sieťami. Veľa Ukrajincov potom píše, prečo nejdete „spáliť“ Kremeľ. Ja si myslím, že každý človek v Rusku, ktorý sa zúčastňuje takýchto podujatí, je veľmi odvážny a zaslúži si podporu aj zo strany EÚ, aj zo strany nás Rusov, ktorí sme teraz v bezpečí tu na Slovensku alebo inde v Európe. Musíme ich podporovať a musíme im hovoriť, že sme s nimi, že sme spolu a že musíme naďalej bojovať proti režimu Putina.
Toto nebola vaša prvá aktivistická aktivita. Zúčastnili ste sa aj na protestoch proti uväzneniu Navaľného, ako to vtedy prebiehalo? Alebo možno prečo?
Ja som z malého mesta Šachty, to sa dá preložiť ako baňa, nie je to ale malé mesto v rámci Európy, lebo tam máme tristotisíc obyvateľov, to je viac ako Košice, myslím. Ale v Rusku to je malé mesto. Leží oproti Rostova nad Donom, môžem povedať, že to je taká provincia, veľmi blízko k Ukrajine. Mali sme tam veľmi malú skupinu ľudí, ktorá išla na ten míting, ale policajtov tam bolo viac ako protestujúcich. Takže ja som bol prvý, ktorý išiel na námestie proti policajtom s vlajkou Ruska a začal som spievať hymnu. Ja aj teraz hovorím, že som patriot svojej krajiny, nie som z tých ľudí, ktorí hovoria, že som odišiel z Ruska a chcem zabudnúť na tú krajinu a jazyk, ja takto nerozmýšľam. Vojna skončí a Putin zomrie, alebo čo sa s ním stane. A neviem, možno o desať alebo pätnásť rokov režim padne a budeme sa musieť vrátiť a znova budovať krajinu. Takže, toto som urobil. Nie som veľký fanúšik Navaľného, čo sa týka jeho politiky, ale urobil som to z princípu. Lebo keď Putin hovorí, že sme demokratický štát a takéto veci a potom chce zabiť hlavného opozičného politika v krajine, je jasné, že by sme mali niečo urobiť a povedať takejto situácii nie – že to takto nemusí byť v demokratickej krajine. Ale Navaľnyj, to je už taký neskorší prípad, mali sme aj Annu Politkovskú a Borisa Nemcova, aj veľmi veľa ľudí, ktorí išli proti Putinovi a ten ich zabíjal. Takže Putin sa nestal, môžeme povedať, šialeným idiotom počas týchto rokov, on bol takým vždy, od začiatku svojho vládnutia.
Ako na to vtedy reagovalo vaše okolie, vaša rodina? Keď ste spomenuli, že oni sú stále v Rusku.
Skôr ma podporovali. Lebo keď sme boli spolu, žil som ešte u nich, snažil som sa im ukazovať aj inú stranu, dával som im opozičné názory. Takže to bolo také, že sa snažili rozoznávať, čo je pravda a čo nie. Ale keď som odišiel, to je už rok a pol, tak teraz asi pozerajú len televíziu a proste strašné veci sa dejú s človekom, ktorý to stále pozerá, ktorý to vníma. Ja neviem, lebo každý týždeň, keď im zavolám, vidím, že sa to zhoršuje, že to je viac fašistické, že to už nevyzerá ako propaganda autoritárskeho režimu, to už vyzerá ako totalitný režim.
Pred rokom a pol ste teda prišli na Slovensko. Prečo ste sa rozhodli študovať práve tu? Viem si predstaviť možno nejaké atraktívnejšie západnejšie krajiny, už len napríklad Českú republiku.
Lebo dostať sa z Ruska do Česka alebo do Poľska je veľmi ťažké. Z toho hľadiska, že musím dostať víza. Akože aj na Slovensku musím, ale na Slovensku je to pre Rusov jednoduchšie, keď si študent. Ale keď si študent a chceš ísť do Česka, tam rozhoduje polícia alebo ambasáda, či môžeš ísť do krajiny alebo nie. Plus, keď sme s frajerkou pozerali na listy univerzít, kam sa môžeme dostať, napríklad v Brne alebo Prahe sa dostať na nejakú kulturológiu alebo neviem čo, tam sú veľmi ťažké prijímačky. Na Slovensku neboli potrebné žiadne prijímačky ani žiaden problém s dokumentami.
Aký máte momentálne status? Hovoríte o slovenských vízach. Zmenilo sa niečo s tým práve pre tieto geopolitické udalosti?
Keď sme prišli na Slovensko, veľmi rýchlo sme dostali prechodný pobyt na tri roky, teraz s tým nemáme žiadny problém. A keď som išiel obliať farbou ruské veľvyslanectvo, tak som vedel, že mám prechodný pobyt a nedeportujú ma z krajiny.
Ale plánujete sa jedného dňa vrátiť?
Nemám pocit, že teraz by sa to dalo, počas nejakých piatich alebo desiatich rokov. Ja si myslím, že po Putinovi bude niečo horšie. Ale jasné, že neviem, ako to bude, nie som optimista, ja som realista, a keď som realista, tak vidím, čo sa deje. Neviem, možno niekedy.
Podporujeme Ukrajinu na Slovensku dostatočne? Alebo nielen Ukrajinu, ale všeobecne, podporujeme dostatočne slobodu a demokraciu ako spoločnosť?
Ako spoločnosť nie. Ako štát áno. Lebo ste Slováci, máte tu demokratický štát. Ale veľa ľudí na Slovensku akoby mentálne nepatrí k demokracii, oni patria ešte k Sovietskemu zväzu a nechcú tolerovať iných ľudí, nechcú tolerovať, že Slovensko nie je ostrov, je to krajina v Európskej únii, ktorá má hranice aj s Rakúskom, aj s Poľskom, aj s Českom, aj s Ukrajinou a s Maďarskom. To je taký organizmus, ktorý musí fungovať vo vnútri Európy. To nemusí byť ostrov. Keď niekto z opozície hovorí, že musíme dodržiavať tradície a musíme mať nejakú slovenskú líniu, tak to vyzerá úplne ako to, čo hovorí Putin. Putin hovorí, že musíme ísť po nejakej ruskej dráhe, budovať nejaký ruský svet. Veľmi veľa politikov na Slovensku hovorí takéto veci ako Putin, a to je veľmi zlá situácia.
Sme na Slovensku zmanipulovaní propagandou? Nie len ruskou, ale všeobecne. Veľa sa teraz hovorí o hybridnej vojne. Je tento štát v hybridnej vojne?
Ja si myslím, že celý svet je teraz v tej vojne, ako som povedal, že Slovensko nie je ostrov, nie je to Madagaskar, takže…
Ako sa vojna skončí?
Netuším.
Mám ešte poslednú otázku. Má Rusko šancu stať sa normálnou demokraciou v horizonte desiatok rokov?
Jasné. Ja pozerám na svoju generáciu a vidím, že Rusi, ktorí majú osemnásť, dvadsať, šestnásť rokov, ktorí nikdy nevolili Putina, ktorí používajú internet a iné zdroje, rozmýšľajú a majú kritické myslenie, tak ja si myslím, že máme šancu. Ale keď máme osemnásť alebo dvadsať rokov, kedy budeme mať šancu vybudovať znova krajinu Rusko? Neviem. Možno o dvadsať rokov, tridsať rokov. Ale čo tam bude? Neviem.
Titulná fotografia: Sergej Nikítin.