Vianočné pečivo rozvoniava v dome. V televízii idú vianočné filmy, v rádiu hrajú koledy. Vonku sa zozimilo a niekde dokonca poletuje sneh. Začalo sa obdobie pokoja a radosti v kruhu našich najbližších.
Vianoce, pre ľudí najväčšie a najkrajšie sviatky v roku v mnohých krajinách po celom svete. Sú spojené s rozmanitými tradíciami. Viete ale kde majú niektoré tradície korene?
Adventný veniec
Takmer v každej slovenskej domácnosti nájdete počas času adventu adventný veniec. Je vyrobený z čečiny, ozdobený štyrmi sviečkami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ do Vianoc. Každú nedeľu sa zapáli jedna sviečka, v poslednú nedeľu horia všetky štyri. Ľudia si ho umiestňujú na stôl alebo na dvere.
Výrobu prvého adventného venca, pripisujeme nemeckému teológovi Johannovi Hinrichovi Wichernovi. Na škole Rauhes Haus, ktorú Wichern založil v Hamburgu, sa deti a študenti v tej dobe stále pýtali, kedy už budú Vianoce.
Tak im pastor v roku 1839 postavil veľký drevený kruh, umiestnil naň devätnásť malých červených sviečok a štyri veľké biele sviece. Spolu s deťmi ich každý deň zapaľovali a odpočítavali tak dni zostávajúce do Vianoc.
Zdobenie stromu
Vianočný stromček je jeden z jedinečných symbolov vianočného obdobia. Tešia sa z neho deti i dospelí. Mnoho ľudí zastáva názor, že by sme sa mali držať pôvodných vianočných tradícii a stromček zdobiť až na Štedrý deň. Naopak, iní svoj vianočný stromček zdobia už na začiatku decembra, aby si ho užili čo najdlhšie.
Prvé zmienky o vianočnom stromčeku pochádzajú z Brém, približne z roku 1570. Starí keltskí kňazi, druidi, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Pôvodne išlo o menší stromček zdobený ovocím a orieškami. V 18. storočí sa táto tradícia rozšírila z Nemecka do celého sveta, vrátane Slovenska.
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka predviedol v USA 22. decembra 1882 vynálezca Thomas Alva Edison, získalo si veľkú obľubu aj napriek prvotnej nedôvere. Autorom svetelnej reťaze bol Edward H. Johnson.
V roku 1889 vznikla najobľúbenejšia ozdoba vianočného stromčeka, guľa z fúkaného skla. Vytvoril ju Francúz Pierre Dupont. Najskôr vyrábal jednofarebné gule, neskôr aj rôznofarebné, prizdobované ornamentmi a kresbami.
Jablko a Vianoce
Naši predkovia používali jablká na Štedrý deň ako predpovedanie budúcnosti. A to v otázke zdravia, vzťahov i úrody.
Ak sa po rozkrojení jablka objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie. Naopak, pokiaľ vidíme krížik, značí to chorobu a smrť. Tento zvyk prichádza na rad presne po štedrovečernej večeri. Až potom by podľa tradície malo nasledovať rozbaľovanie darčekov pod vianočným stromčekom.
Počas Štedrého dňa slobodné dievčatá olúpali na jedenkrát celé jablko tak, aby vznikla čo najdlhšia špirála zo šupy. Touto šupou zatočili trikrát nad hlavou a potom ju hodili za seba. Tvar šupky, ktorý sa vytvoril na zemi, mal symbolizovať začiatočné písmeno mena ich budúceho manžela.
Hospodári sa pomocou jablka snažili zistiť, aká bude nasledujúci rok úroda. Do vody ponorili dvanásť jadierok z jabĺk, tie mali symbolizovať mesiace v ďalšom roku. Koľko jadierok zostalo nasledujúce ráno ponorených, toľko mesiacov malo byť úrodných.
Prestrieť o tanier viac
Prestrieť pri vianočnom stole o jedno miesto naviac pre človeka v núdzi, pocestného či na pamiatku tých, ktorí už nie sú medzi nami. Táto tradícia sa v mnohých slovenských rodinách zachovala a vykonáva sa dodnes. Je to tradícia štedrosti a ukazuje nám pravú podstatu Vianoc – myslieť a byť tu pre iných.
Titulná fotografia: pexels.com.
