Aby duše rozkvitli: Zrkadlo

Vtedy, keď oblohu maľoval štetec na čierno a ja som pečiatkovala stopami mestské uličky, začalo pršať. Kráčala som a kvapky sa mi hádzali pod nohy, čakajúc, kedy sa o ne potknem. Od štartu sa pretekali, ktorá je rýchlejšia, no to ešte nevedeli, že aj tak raz každá spadne. Ponáhľali sa zbytočne.  

V cieli si štrngli a premenili sa na noty. Podaktoré vydávali harmonické tóny melódie, ktorú spoločne komponovali. Iné zas narúšali zladenú synchronizáciu a pôsobili útočne. Akoby sa hádali, ale zároveň tvorili neoddeliteľnú súčasť.

Niektoré kvapky olizovali múry a čmárali po stenách. Iné sa kĺzali po listoch stromov a spadli ešte raz. Ďalšie skočili do jazierka a splynuli s davom dávno spadnutých kvapiek. 

Niektoré s pádom stekali po povrchoch a pripomínali slzy. Možno naozaj plakali. Plakali na zem, aby slzami umyli chodníky presne tak, ako my perieme oblečenie na telá špinavých duší. Ako smútime za tými odídenými…

Napájali rieky v ryhách chodníkov, ktoré sa vlievali do mlák. Stačilo chvíľu počkať a predo mnou naraz ležalo niekoľko pohodených zrkadiel. Pozerali sa do nich všetky veci naokolo. To aby nezabudli, ako vyzerajú. Hľadeli do skutočnosti a nestačili sa čudovať, čo sa to s nimi porobilo. Nič nie je rovnaké večne.

A tak mi napadlo, že sa pozriem aj ja na seba. Sklonila som hlavu k zemi, zakázala viečkam zakrývať môj zrak a započala hľadanie pravdy. Civela som si do očí, aby som sa presvedčila, či som to stále ja. 

Foto: Pinterest.

Avšak niekedy to nemusí byť také jednoduché. Črepiny odvahy sa nám lepia na päty, no my po nich hrdo šliapeme. Vieme, že tam kdesi sú, a tlačia nás, ale naučili sme sa chodiť s otlakmi, na ktoré sme si zvykli. Obujeme si krásne topánky a tým len potvrdíme, že to skutočné sa skrýva pod povrchom. 

Vtedy nám to zrkadlo nastaví život. Postaví nás do situácií, ktoré jasne ukážu, akí skutočne sme. A niekedy nám do života pošle osoby, aby nám zrkadlo nastavili ony. Ale nikdy s tým neprestane. Núti nás sa do neho pozerať pravidelne, aby sme odpadky nevyhadzovali do seba. Preto prijmime zrkadlo, ktoré nám život nastavuje. A občas si ho nastavme aj sami. 

Lebo viete, aby sme boli ešte lepší ako včera. 

Titulná fotografia: Pinterest.

Zdieľajte článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.