Aby duše rozkvitli: Čakanie

Sedím v kaviarni 
Na stole rozvoniava malé presso 
A čakám na nepozvaného spoločníka 
Ktorý si možno prisadne do prázdneho kresla oproti

Už mešká…
Je možné, že sa nedočkám
Že ma čakanie omrzí
Možno nestihne prísť 
Alebo som prišla neskoro ja 

Možno som len v nesprávnej kaviarni 
A v inej na mňa čaká 
Alebo som si sadla k nesprávnemu stolu 
A len si ma nevšimol a odišiel 
Možno sa ešte vráti 
No je možné, že sa minieme 

Možno prídem nabudúce zas 
Do správnej kaviarne 
K správnemu stolu 
V správny čas 
Znova budem čakať 
A možno príde 
Možno na mňa počká 

Alebo už bude čakať na niekoho iného 
Na niekoho, kto nemešká
Kto si nezmýli kaviareň 
Ani stôl 
Na niekoho, kto ho čakať nenechá 
Kto si k nemu prisadne sám 

Pretože definícia príležitosti zaniká v momente, keď sa ju rozhodneme nevyužiť. 

Titulná fotografia: Pinterest.

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.