Rozhovor sme pripravovali v januári 2023.
Portál Aktuality.sk, v ktorom pred smrťou pracoval aj investigatívny reportér Ján Kuciak, vedie dlhoročný novinár, komentátor a šéfredaktor Peter Bárdy.
Pýtali sme sa ho, ako po piatich rokoch od vrážd Jána a Martiny vníma spoločnosť a žurnalistiku. Nadviažeme aj na rozhovor o vražde Jána Kuciaka spred piatich rokov.
Pán Bárdy, od vrážd Jána a Martiny onedlho uplynie päť rokov. Ako sa máte v Aktualitách?
Neviem na to úplne odpovedať. Je to taká sínusoida. Keď sa obzrieme na to, čo sa udialo pred piatimi rokmi, tá udalosť sa nám z času na čas sprítomní v životoch. Nielen v období, keď si pripomíname výročie, ale napríklad aj v súvislosti so súdom s Kočnerom, so Zsuzsovou a ďalšími. Neraz sa stane aj to, že si v niektorých situáciách povieme: „Škoda, že tu nie je Jano, on by to vedel vyriešiť.“ Vedel by to overiť, vedel by to dohľadať a analyzovať. Čo sa týka redakcie, myslím si, že Aktuality sú mentálne silnejšie ako boli pred vraždou. Dospeli sme a myslím si, že sme médium, za ktoré by sa Jano určite nemusel hanbiť, ako sa nehanbil ani vtedy, keď tu pracoval.
V roku 2018 ste kolegyni Monike Radošovskej, dnes už teda Vatrálovej, povedali, že sa bojíte a neviete, či sa niekedy báť prestanete. Prestali ste sa?
Súviselo to s tým, že sa bojím o svojich kolegov a nie o seba. Už sa o nich neprestanem báť. Nikdy. Mám svojich kolegov rád, každého z nich som si vybral s tým, že s ním chcem pracovať a on chce pracovať so mnou. A že chceme pracovať v tom skvelom tíme, ktorý máme. Máme veľmi blízke, až priateľské vzťahy. Pochopiteľne mi nie je ľahostajné, ako moji kolegovia žijú nielen v čase pracovnom, ale aj v čase súkromnom.
Prečítajte si aj: Šéf Aktualít Peter Bárdy: Sme ešte hlučnejší a odhodlanejší robiť svoju prácu.
To, čo sa Janovi stalo, bola bezprecedentná vec, s ktorou sme nepočítali. Odvtedy som výrazne obozretnejší pri vyhodnocovaní možných rizík. Obava tu už bude až kým túto prácu budem robiť.
Zmenila sa po vražde práca novinára v redakcii, ale aj obyčajná reportérska úloha? Ste opatrnejší?
Absolvovali sme odvtedy niekoľko kurzov, ktoré mali zvýšiť našu bezpečnosť. Detaily nebudem prezrádzať. V podstate sa to opiera o to, že v prípade, že nás niekto chce sledovať, kontrolovať, dostať sa k informáciám, ktorými disponujeme, aby sme sa voči tomu vedeli v maximálnej možnej miere ubrániť. Určite sme nastavili štandardy ochrany našich dát aj osôb na výrazne vyššiu úroveň, ako to bolo pred vraždou.
Myslíte si, že smerujeme ako spoločnosť do situácie, kde sa niečo takéto môže stať znovu?
Nechcem špekulovať a nechcem vykrikovať heslá, ktoré vzbudia emócie. Nechcem povedať nejaký silný status plný pátosu a floskúl. Dúfam však, že ako spoločnosť už nedovolíme, aby sa to zopakovalo. Je to moje prianie, ale či bude realitou, to závisí od kombinácie postoja verejnosti, inštitúcií a ľudí k médiám a existencie druhého človeka, ako je Marian Kočner. Niekoho, kto by si mohol objednať vraždu novinára.
Vražda zasiahla nielen Slovensko, ale aj novinársku obec. Rôzni ľudia z médií hovoria, že zmenila postoje novinárov a žurnalisti z rôznych redakcií sú si bližší a už sa nevnímajú ako konkurencia. Je to naozaj tak, že sa viac zdieľajú informácie a vzťahy sa po vražde prehĺbili?
Pred vraždou sa nezdieľali informácie medzi redakciami takmer vôbec. Dnes vieme spolupracovať na niektorých témach pomerne obsiahlo a pomerne detailne. Nie je to niečo, čo je denná rutina, lebo sme prirodzení konkurenti a máme aj svoje individuálne ciele a osobnostné nastavenia. Nezdieľame všetko. Sú témy, najmä tie citlivé, kde je väčšie riziko, že by niekto chcel prekaziť uverejnenie daného článku alebo ublížiť jeho tvorcovi. V takýchto prípadoch sa vieme spojiť a znížiť riziko prípadného útoku na jednu osobu.
Ján Kuciak sa snažil poukázať na vyhrážanie sa jemu a jeho rodine. Polícia s tým vtedy nič nerobila. Bolo by to dnes už inak? Zmenilo sa nastavenie v bezpečnostných zložkách?
Bezpochyby. Keď môj kolega Peter Sabo našiel vo svojej schránke náboj, polícia urobila všetko pre to, aby sme boli pokojnejší. Od okamžitého nasadenia kvalitného výjazdu, cez zabezpečenie ochrany kolegu v mieste jeho bydliska, až po kvalitnú prácu pri snahe odhaliť, kto za tým mohol byť. Boli aj iné prípady, ktoré nebudem konkretizovať, bola tam dôvodná obava z toho, že by nám niekto chcel ublížiť. Ľudia z orgánov činných v trestnom konaní veľmi promptne a veľmi profesionálne zasahovali.
V roku 2018 bola celá spoločnosť zhrozená a novinárska obec sa konečne ohradila voči niektorým útokom. Na nejaký čas tie útoky potom aj ustali. Teraz opäť vidíme, ako sa spoločnosť rozdeľuje a s ňou aj novinári. Ako sa na novinárov spoločnosť po piatich rokoch od vraždy spoločnosť pozerá?
To ja netuším. To je individuálne, koho sa spýtate. Existuje skupina ľudí, ktorá profesionálnym médiám dôveruje a časť z nich ich dokonca podporuje.
Prečítajte si aj: Spomienky na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú: Janko mal v sebe ľudskosť, Maťka nikdy nepovedala, že niečo neznáša.
Potom je tu ale časť spoločnosti, ktorá médiám neverí a časť tej časti na nás aj útočí. Nie je to niečo, čo by sa vymykalo z nejakého stredoeurópskeho štandardu alebo európskym a svetovým štandardom. Myslím si, že tomu čelia médiá na celom svete.
A je to tak aj zo strany politikov? Je to normálne?
Stáva sa to normálnym. Správne to podľa mňa nie je, ale normálnym sa to stáva. Dnes už v parlamente nenájdete veľa strán, ktorých predstavitelia by si nekopli do novinárov. Súvisí to s obrovskou nekvalitou politickej reprezentácie, ktorú si voliči volia do parlamentu. A súvisí to aj s nepochopením práce novinárov. Výsledok už vidíme.
Najväčšie útoky bežne prichádzajú zo strany Roberta Fica a Igora Matoviča. Vy, minimálne na Matoviča, na sociálnych sieťach občas aj reagujete. Ako by mali novinári reagovať na politikov, ktorí na nich útočia? Mali by to podľa vás ignorovať alebo by sa mali ohradzovať?
To asi závisí od konkrétnej veci. Ja si myslím, že príliš na Matoviča nereagujem, lebo mi to príde ako mlátenie prázdnej slamy. Reagujem na jeho nápady smerom k médiám. To bolo vtedy, keď chcel zriadiť fond, do ktorého by išlo desať miliónov na podporu investigatívy. Snažil som sa mu vo verejnom priestore cez komentár alebo status vysvetliť, že to nie je dobrá cesta. On to pochopil ako útok voči svojej osobe. Tam už neviem nejako zasiahnuť. V niektorých prípadoch reagovať treba a v niektorých prípadoch to nechávame tak. Rovnako tak nemá zmysel každý deň reagovať na Roberta Fica a na jeho útoky voči médiám a konkrétnym novinárom. Nedáva to zmysel a iba by som mu zbytočne pristúpil na jeho hru, ktorej cieľom je poškodiť médiám, a to nechcem hrať.
Po vražde Jána Kuciaka sme mali v spoločnosti nádej na zmenu. Odstúpil vtedajší premiér, tešili sme sa na voľby, ako sa všetko zmení. Pretrváva táto nádej ešte niekde v spoločnosti alebo už bola zašliapaná a opäť sa musí stať niečo veľké, aby Slovensko dostalo novú nádej?
Igor Matovič urobil mnoho zlých rozhodnutí a tie zahasili oheň po vražde Jána a Martiny, ktorý mal viesť k očiste Slovenska a obnove občianskej spoločnosti v tejto krajine. Na druhej strane je tu ešte stále veľa ľudí, ktorí veria v to, že Slovensko môže nastúpiť na cestu k prosperite. Nielen ekonomickej, ale aj hodnotovej. Že sa naša krajina reštartne. Ja som rád, že sú tu. História nám ukazuje, že nič nie je definitívne, čiže aj keď dnes môžeme byť frustrovaní, že veci nie sú tak, ako by sme chceli v rokoch 2018 a 2019, tak sa stále vieme v kritických situáciách zomknúť a tú krajinu do istej miery zachraňovať.
Vykonávatelia vrážd sú už odsúdení, ale Marian Kočner s Alenou Zsuzsovou, ktorí sú obžalovaní z objednávok týchto vrážd, boli pôvodne špecializovaným súdom oslobodení. Najvyšší súd to potom vrátil. Kedy sa konečne verejnosť dozvie konečný verdikt?
To ja neviem. Práca sudcov nie je ako práca na daňovom úrade, že si sadnete k daňovým priznaniam, viete, že máte mesiac na to, aby ste ich vyhodnotili, a potom je ten výsledok jasný. Tu existujú opravné prostriedky, ktoré aj v menej sledovaných prípadoch dokážu súdny proces predĺžiť na dlhé roky. Nemôžeme čakať, že niečo také vážne, ako vražda novinára pre jeho prácu, bude vyriešené za rok a údajní páchatelia budú odsúdení za dva roky. Treba si uvedomiť, že je zázrakom poznať mená páchateľov (vykonávateľov), že títo páchatelia sú odsúdení ľudia na vysoké tresty a sedia vo väzení. Už pri tomto sa podarilo niečo, čo nie je vôbec bežné.
To som sa práve chcel opýtať. Mysleli ste si pred piatimi rokmi, že to bude vôbec vyšetrené? Priznám sa, že ja som neveril tomu, že by sa to vyšetrilo, nie to ešte v takom krátkom čase. To je na slovenské pomery celkom nevídané.
Nie že na slovenské, ale na svetové pomery. To nie je bežný jav ani v krajinách, ktoré fungujú, kde inštitúcie majú vysokú mieru dôvery verejnosti a kde pracujú špičkoví odborníci. My sme boli donedávna krajina, kde o rozsudkoch rozhodovali ľudia, ktorých briefoval mafián. Ktorí pracovali nie pre právo a spravodlivosť, ale pre ľudí, ktorí mali byť odsúdení za trestnú činnosť, ktorú páchali.
Foto: Nina Malovcová, ON/Lucia Majanová.
Na druhej strane som si nevedel pripustiť, že by ten prípad nebol vyšetrený a že by páchatelia neboli uväznení. Je jedno, či som poznal to prostredie polície, prokuratúry a justície, alebo nie. To nebola naivita, to bolo niečo, čo ma držalo pokope. Musel som veriť tomu, že sa tu stane zázrak a prípad vyšetria. Keď Szaba, Marčeka, do istej miery aj Andruskóa, odsúdili, spadol mi veľký kameň zo srdca. Teraz už „len“ čakám na potvrdenie trestov pre Zsuzsovú s Kočnerom.
Čo je najväčším rizikom pre nezávislú žurnalistiku na Slovensku?
Bude to znieť neromanticky, ale sú to peniaze. Nezávislým, nestranným a profesionálnym môžete byť iba vtedy, keď máte zabezpečený ekonomický chod redakcie a všetkých procesov, ktoré súvisia s novinárskou činnosťou. Ak ste dlhodobo v strate, tak vám hrozí bankrot a po ňom nemôžete pokračovať vo svojej práci. Môžu nad vami získať kontrolu. Vidíme to na RTVS, ktorej nezávislosť generálnych riaditeľov začína a končí pri štátnom rozpočte. Z koncesionárskych poplatkov a z reklamy, ktorú vedia predať, nedokážu zabezpečiť ekonomiku spoločnosti a vždy musia na konci roka prísť do národnej rady s natiahnutou rukou, aby poslanci schválili dorovnanie rozpočtu. Aby boli vôbec schopní pracovať na ich úlohách. Politici majú obrovský vplyv na chod verejnoprávnych médií na Slovensku. Tak ako peniaze je rovnako zásadný aj prístup manažmentov a novinárov samotných.
Foto: Aktuality.sk.
Musíte mať nezávislosť, nestrannosť a lojálnosť voči verejnosti v sebe. Musíte tomu veriť a nesmiete z toho ustúpiť. Ak sa rozhodnete byť voči niekomu pozitívnejší, nezverejníte niečo, čo by malo byť. Potom budete podobným spôsobom ustupovať v budúcnosti znova a znova. Stratíte nezávislosť a vnútornú integritu redakcie, tímu a značky. Každému, komu sa to darí, tlieskam a komu sa to nedarí, nelámem nad ním palicu. Tam môžu byť objektívne dôvody, prečo to tá redakcia nedala.
Tak pri tej RTVS, koncesionárske poplatky už asi nebudú vôbec, uvidíme, či to bude trvalý stav. Aby sme neskončili úplne depresívne. Čo vás prinúti ísť každé ráno do práce? Kde beriete vnútornú motiváciu a prečo dnes na Slovensku vôbec robiť žurnalistiku?
Určite to je v prvom rade to, že verím mojej práci a má zmysel. Verejný záujem je niečo, čo treba napĺňať. Novinárčinu robím od roku 1995. Tento rok v septembri alebo v októbri to bude 28 rokov. Robím to dosť dlho na to, aby som mal niektoré veci upratané. Veľmi verím vo verejný záujem. Verím svojmu tímu, chodím do práce aj kvôli nim. Covid bol pre mňa nie pre zdravotné problémy, ale preto, že mi chýbali skutočné sociálne interakcie. Tretia vec je záväzok po Janovej vražde. Uvažovali sme s ním o odchode už od roku 2017. On by išiel do inej redakcie a ja sa na to vykašlem. Tá práca nám nedávala zmysel. Všetko, čo sme zverejnili, išlo pod koberec alebo to prešlo mlčaním. To, čo Janovi urobili, mi vnútorne veľmi ublížilo. Zvýšilo to u mňa odhodlanie. Strašne chcem zároveň veriť, že som užitočný a že ma moji kolegovia stále potrebujú na to, aby vedeli robiť svoje rozhodnutia o niečo správnejšie. Že im viem dať minimálne svoj názor, hoci ho vždy nemusia úplne akceptovať. Je to taká zmes romantických vecí od vybudovania kvalitného média až po osobné dôvody.
Titulná fotografia: FB/Peter Bárdy.
