Tradície spájané s Veľkou nocou, ktoré majú náboženský alebo iný symbolický charakter, sa na našom území dodržiavajú dodnes. Napriek tomu, že mnohé už nie sú také obľúbené ako kedysi, stále sú súčasťou dedinských, ale aj mestských domácností.
Veľkonočné obdobie sa začína 40 dní pred jej samotným slávením, a to Popolcovou stredou, ktorá sa vyznačuje pokáním. Kresťania považujú Veľkú noc za najvýznamnejšie sviatočné obdobie roka, pretože pripomína svetu Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie. Veľkonočný týždeň či Veľkonočné sviatky, Veľký týždeň či pašiový týždeň. Aj takéto názvy nesú slávnostné dni, oslavované takmer po celom svete.
Symboly Veľkej noci
Počas veľkonočných sviatkov sa ľudia, nielen veriaci, stretávajú s rôznymi symbolmi, typickými pre dané obdobie, ako napríklad baránok – spája sa s ním boj so zlom a nevinnosť. Za symbol nádeje je považovaná sviečka – predkovia ju pokladali aj za symbol trvania života. Oheň naznačuje víťazstvo nad temnotou, no zároveň je nositeľom sily a odhodlania. Veľká noc sa slávi počas jarných dní; ich príchod symbolizuje zajac. Jar nám zobrazujú aj bahniatka, ktoré sú znakom prebúdzania. Jeden z najtypickejších veľkonočných symbolov je vajíčko, považované za zárodok života. Najstarším symbolom sviatkov je kríž. Ten prepája dva svety, a to svet ľudský a božský.
Tradície
Veľa veľkonočných tradícií sa z našich životov už vytratilo, avšak nájdu sa aj také, ktoré ľudia dodržiavajú a praktizujú dodnes. Patria k nim:
Farbenie kraslíc – v niektorých slovenských regiónoch dostávajú kraslice, čiže namaľované uvarené alebo vyfúknuté vajíčka, chlapci, ktorí prídu vykúpať dievčatá na Veľkonočný pondelok. Ich vzhľad závisí od fantázie, používaných farieb či odtieňov.
Pletenie korbáčov – spôsob, akým je korbáč upletený, taktiež závisí od konkrétneho regiónu. Niektorí pletú od tenkých koncov k hrubším, iní zas naopak. Týmito korbáčmi chlapci šibú dievčatá na znak usilovnosti a veselosti počas celého roka. Ony im na oplátku uviažu na koniec korbáča farebnú stužku. V minulosti bol tento zvyk aj symbolom náklonnosti chlapca k dievčaťu.
Polievanie vodou – mládenci, ktorí oblievajú dievčatá na Veľkonočný pondelok studenou vodou, túto tradíciu považujú za znak jarného osviežovania žien. Je známy už od 14. storočia.
Hľadanie pokladov – Veľký piatok okrem dňa veľkého pôstu predstavuje aj deň nadprirodzených síl. Počas neho sa hľadajú skryté cennosti, nachádzajúce sa v otvorených horách. Ďalej sa hovorí, že ľudia, ktorí počas roka niečo stratili, to na Veľký piatok nájdu.
Vysievanie obilia – keďže Veľká noc sa spája s príchodom jari, od pradávna sa s ňou viažu aj poľnohospodárske práce, predovšetkým vysievanie obilia. V súčasnosti sa ale táto tradícia interpretuje inou formou, a to zdobením si svojich domovov, vysievaním trávy či sadením do kvetináčov.
Súčasťou veľkonočných tradícií je i pečenie koláčov, baránkov, judášov či mazancov. Judáše sa pečú na „Škaredú stredu“ vo veľkom týždni a majú tvar zamotaného valčeka – symbolizuje povraz, na ktorom sa obesil Judáš, keď zradil Ježiša. Symbolom slnka sú Mazance – pečú sa na Bielu sobotu a pripravujú sa z cesta, z ktorého sa pečie vianočka. V minulosti sa však piekli zo strúhaného syra a vajec.
K Veľkej noci neodmysliteľne patrí aj dobré jedlo. Pripravuje sa niekoľko dní pred samotným vyvrcholením veľkonočného trojdnia – Zeleného štvrtka, Veľkého piatka a Bielej soboty. To, aké jedlo sa nájde na veľkonočnom stole, závisí od krajov a regiónov územia. Najtypickejšími sú natvrdo varené vajíčka, údené mäso, hrudka syra, pascha (vianočka), sladký baranček, nastrúhaný chren, cvikla, klobása či plnka.
Titulná fotografia: pinterest.com.
