Asi každý z nás sa už aspoň raz v živote pokúšal žiť zdravšie. Začali sme jesť zdravé potraviny, niektorí si dokonca začali počítať kalórie, iní sa zamerali viac na cvičenie a pohyb. Rovnako asi každý z nás vždy narazil na nejakú prekážku, ktorú nevedel prekonať a nakoniec to vzdal. Čo teda ľudí najviac odrádza od cesty za zdravším životom?
Pod zdravým životným štýlom môžeme rozumieť zdravší príjem potravín, cvičenie a celkové zdravé návyky. Je potrebné si však nemýliť zdravý životný štýl s prísnymi diétami, niekoľko hodinovými tréningami a odopierania si normálneho života. Práve zdravý životný štýl je totižto založený na balanse. V živote treba mať balans nielen medzi pracovným a osobným životom, ale aj medzi zdravým a nezdravým prístupom k životu.
Strach žien z mužských pohľadov v posilňovni
Jedným z najčastejších dôvodov, ktoré ženy uvádzajú v súvislosti s tým, čo ich odrádza na ceste k zdravšiemu životnému štýlu je, že majú pocit, že sú v posilňovni sledované inými ľuďmi. Väčšinou ide o mužov, ktorí sa na ne upriamene pozerajú. Pri väčšine prípadov to zostáva iba pri pozeraní, no niekedy sa stáva, že muži prídu za ženami a snažia sa rôznymi lichôtkami alebo miernymi sexistickými narážkami upútať ich pozornosť, nadviazať s nimi konverzáciu či pozvať ich na rande. Väčšine žien je takéto správanie cudzích mužov nepríjemné, a to práve pri cvičení. Nikto nechce, aby za nami priamo stáli muži a pozerali sa, ako pred nimi robíme drepy. Študentky Nikoly sme sa opýtali, čo ju odrádzalo na cvičení v posilňovni. „O tomto by som veru vedela rozprávať. Keď som bola na strednej škole, so spolužiačkami sme si povedali, že začneme chodiť do posilňovne a mne sa to zdalo ako dobrý nápad, len tak, zo srandy. Keďže som ale vôbec netušila, ako to tam chodí a bola som v tom úplne ľavá, nebrala som to tak vážne. Išla som len so spolužiačkami, že uvidím, čo to dá. Lenže ako som vošla do posilňovne a uvidela som tam dosť ľudí, tak mi celkom zamrzol úsmev na tvári. Tak som išla na bežiaci pás, čo bol asi jediný stroj, na ktorý som si trúfla. Potom sme so spolužiačkami išli cvičiť s činkami a už som cítila, že sa na mňa všetci pozerajú. To bol aj dôvod, prečo som asi po dvoch razoch do posilňovne už ani nevkročila, jednoducho ten pocit, že ma tam všetci hypnotizujú, mi za to nestál. Tak som sa pokúšala cvičiť doma, ale nebola motivácia ani vôľa, a tak to vždy skončilo po pár dňoch. Teraz som to skúsila znova ako uvedomelejšia a navyše pod dohľadom trénerky, čiže mi už je úplne jedno, či sa na mňa niekto pozerá alebo nie. Ale zistila som, že ma má každý úplne v paži. Nikto sa na mňa nepozerá a ak sa aj stretnú nejaké pohľady, je to vždy o náhode. Každý si tam cvičí svoje a stará sa o seba. A to mi trvalo pochopiť veľmi dlho.“
Ako sa aj Nikola vyjadrila, vo väčšine prípadov ide iba o pocit. Pocit, že sa práve na nás niekto upriamene pozerá. V skutočnosti to však tak nebýva. Každý sa venuje svojmu cvičeniu, venujú sa svojej činnosti a nie tomu, kto ako vyzerá alebo čo má kto oblečené.
Vyčerpávajúce dlhé cvičenie namiesto kratších a efektívnejších tréningov
Veľa ľudí od zdravšieho prístupu k životu odrádza aj myšlienka, že na to, aby schudli alebo nabrali svaly, musia cvičiť niekoľko hodín v posilňovni, odbehnúť minimálne 10 kilometrov alebo dokonca kombinovať ťažký silový tréning s kardiom v jeden deň. Toto je však iba akýsi výmysel, ktorý nie je pravdivý. K tomu, aby sme dosiahli vytúžené výsledky, nepotrebujeme niekoľko hodín denne sa ubíjať vyčerpávajúcim tréningom. Týmto prístupom totižto môžeme dosiahnuť opačný efekt a pocítime príznaky pretrénovania, ktoré nám môžu spomaliť cestu k vytúženému cieľu. Nikola si taktiež myslela, že musí každý deň cvičiť veľa hodín. „Predtým, než som začala cvičiť, som si myslela, že stačí taký týždeň a budem mať takú postavu ako ženy, ktoré cvičia niekoľko rokov. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo moje domáce „tréningy“ skončili po týždni. Výsledky nebolo vidieť a navyše som ani netušila, či to robím technicky dobre. Ale aj keď som si našla trénerku som mala obavy, ktovie ako dlho budem musieť cvičiť. Napokon je to vždy hodinka, a hoci mi to vždy ubehne neuveriteľne rýchlo, ten pocit potom stojí za to.“
Práve to, že si ľudia myslia, že výsledky sa im dostavia už za týždeň, je iba ďalším príkladom, prečo často skončia so svojou cestou k zdravému životnému štýlu. Majú predstavu, že tak za dva až tri týždne budú vyzerať ako nejakí svalnatí bodybuilderi alebo bikiny fitnessky. A keď prejde týždeň, dva alebo tri, a oni nevidia žiadne zmeny na váhe alebo v zrkadle, povedia si, že na čo sa budem naďalej snažiť, keď nevyzerám ako tí ľudia na titulkách fitness magazínov. Je pravda, že tí, ktorí nikdy necvičili a nejedli zdravo, iba začínajú meniť svoje doterajšie nezdravé návyky a vhupnú do „fitness sveta“ naraz a rýchlo, majú tendenciu vidieť výsledky aj po kratšom čase. Je potrebné si ale uvedomiť, že každý človek je iný, na každého je pripravená iná cesta. Niekto môže vidieť zmeny na svojom tele za jeden týždeň, niekto za mesiac a niekto aj dlhšie.
Pocity zahanbenia a zosmiešnenia pri cvičení
Dôvod, ktorý zaraďujeme do tejto kategórie je aj zosmiešňovanie druhými, ktorí už cvičia niekoľko rokov. Prídeme do posilňovne, vidíme tam svalnatých mužov cvičiacich s ťažkými váhami alebo krásne ženy s vypracovaným zadkom. Hneď si pomyslíme, že čo tu robím, na čo som sem prišiel, jediné čo tým získam, sú iba výčitky, že neviem správnu techniku cvikov. Ak si pripustíme tieto myšlienky viac k srdci, uvedomíme si, že to nemá cenu a radšej si zacvičíme doma, kde to v mnohých prípadoch skončí tak, že doma sa nám nechce cvičiť a vzdáme sa svojich cieľov.
Nie každý má možnosť zaplatiť si osobného trénera, a to je aj jeden z ďalších príčin, prečo ľudia necvičia. „Jeden z dôvodov bolo, že som nemala príjem a samozrejme, tréner nie je zadarmo, preto som do posilňovne nechodila. Nevedela by som, čo robiť, ako cvičiť a asi by som bola z toho zúfalá. Predtým som vôbec netušila, aká je náročná technika aj pri na pohľad jednoduchých cvikoch, že sa musím hecnúť a urobiť ten istý cvik po tri série, že ono to nie je len radosť, ale je tam aj bolesť, krik. Ale áno, mnoho ľudí nezačne cvičiť práve preto, lebo nemajú jednoducho možnosť zaplatiť si trénera. Nehovoriac o tom, že najmä začiatočníci možno nemusia vedieť, ako sa na jednotlivých strojoch cvičí. A je to úplne prirodzené a normálne, nikto učený z neba nespadol,“ hovorí Nikola.
Žiadne burgre ani čokoláda, iba ubíjajúce diéty a typická fitnessácka strava
Zdravá strava patrí medzi najväčšie dôvody, prečo ľudia nemajú chuť žiť zdravým životným štýlom. Neexistuje pre nich myšlienka balansu, iba sú zameraní na to, že keď sa rozhodnú naskočiť na zdravé jedenie, budú musieť do konca života jesť iba „fitnessácke jedlá“, pod ktorými si mnohí z nás predstavia ryžu, kuracie mäso a zeleninu. Rovnako máme predstavu, že na to, aby sme schudli, musíme držať prísne diéty, kedy budeme hladovať. Práve zmena jedálnička je pre viacerých ľudí najväčším strašiakom. Študentka Nikola je na začiatku svojej cesty, kedy ešte veľmi nerieši stravu, ale aj ona priznala, že v minulosti mala rôzne obavy zo zmeny jedálnička. „Vždy som mala hrôzu, že budem musieť kontrolovať každú kalóriu a môj jedálniček sa zmení na jedálniček ako pre zajaca. Ako teraz cvičím, tak si uvedomujem, že či chcem, či nechcem, bez stravy to nepôjde a budem sa musieť zaťať a naučiť sa aj variť. Ale čo poviem je, že treba počítať, že tá strava už nebude taká, aká bola predtým. Ale je to predsa pre naše zdravie. Je to všetko o balanse nielen v strave, ale aj medzi stravou a cvičením. Aspoň to tak vnímam ja, že strava bude mať zdravšiu verziu, ale určite teraz nebudem musieť jesť ako zajac, ale bude tam aj to nezdravé jedlo. Predovšetkým však ide o balans a disciplínu.“
Titulná fotografia: pexels.com.
