Tak, ako sa časom všetko mení, tak sa mení aj naše ľudské zmýšľanie. V našom zmýšľaní sú aj veci, ktoré zostávajú nemenné. Preto vznikli viaceré porekadlá a jedno z nich je: „V zdravom tele zdravý duch.“ Toto porekadlo by som chcel trochu rozviesť.
V prvom rade je dobré udržiavať zdravý životný štýl. V podstate to znamená stravovať sa zdravo, mať fyzickú aktivitu, pri ktorej budeme zapájať celé telo. Nie je zdravé, keď človek nevládze chodiť alebo nedokáže zdvihnúť vec čo priemerný človek dokáže bez nejakej námahy, samozrejme existuje určitá skupina ľudí, ktorým to znemožňuje ich zdravotný stav. Nemyslím tým teraz, že by každý mal chodiť do posilňovne a dvíhať činky. Myslím tým, že každý by si mal nájsť takú fyzickú aktivitu, šport či bojové umenie, pri ktorom sa dostatočne rozhýbe a bude mu vyhovovať v rámci jeho fyzických možností. Každý sme iný a tak si každý nájde svoje „ja“ v rozličnej fyzickej aktivite. Niekoho môže baviť hrať futbal, iného tenis, ďalšieho bude baviť chodiť do tej posilňovne a takto by som tu mohol vymenovávať ďalších milión príkladov.
Samozrejme nič netreba preháňať, aby sme si neublížili a nešli do extrémov.
Aktívna fyzická námaha je spojená so zdravou životosprávou. Netvrdím, že by sme sa mali stať vegetariánom alebo vegánom. Najlepšie by bolo jesť iba vyváženú stravu, ale môžeme si z času na čas si dopriať mastné alebo jedlo s vysokým obsahom cukru. Avšak byť na deň vegetariánom alebo vegánom človeku neuškodí, Môžeme to brať ako istú formu pôstu. Nie je dôležité, kto čo konzumuje, ale ide o to, aby sme každý jedli všetky potrebné vitamíny, bielkoviny, železo a minerály, ktoré potrebujeme k zdravému fungovaniu.
Tak, ako sa snažíme nájsť rovnováhu v cvičení a strave, tak by sme mali nájsť rovnováhu
v tom, čo robíme a aj v celom našom živote. Hovorím o rovnováhe medzi dobrom a zlom
v živote.
Dobro a zlo sú ako deň a noc, svetlo a tma, jedno bez druhého nemôže existovať. Keďže jedno bez druhého nemôže existovať, tým pádom jedno nemôže zničiť druhé. Ale zároveň sa jedno bojí druhého. A to tak, že sa snažia navzájom sa zničiť, ale to je nemožné. Tak, ako deň nemôže existovať bez noci, tak ani dobro nemôže existovať bez zla. Aj keď sa môže zdať, že jeden druhého úplne porazil, tak to tak nie je. Vždy bude existovať aj v malom množstve. Aj ľudské vnútro je rovnako dobro ako aj zlo. V niekom môže byť viac dobra a v inom viac zla. My všetci by sme sa mali snažiť, aby ani dobro a ani zlo nemalo prevahu, ale aby boli v rovnováhe.
Niekedy na to, aby sme konali dobro musíme najprv vykonať zlo. Dobrým príkladom sa nám stáva poviedka s názvom Menšie zlo z knihy Zaklínač: Posledné želanie od autora Andrzeje Sapkowskeho. V danej poviedke sa rozhodne hlavná postava zabrániť masakru tým, že zabije ľudí, ktorí by spáchali masaker ešte predtým, ako samotný čin vykonajú. Zato ho obyvatelia vyženú z mesta. Odporúčam si danú poviedku prečítať pre lepšie pochopenie rozhodnutia hlavnej postavy. Hlavná postava urobila „šedé“ rozhodnutie, rozhodla sa pomôcť obyvateľom, ale pritom musela zabiť iných ľudí. Hlavná postava síce konala zlo, ale v konečnom výsledku vykonala dobro.
Dobro a zlo nie sú jasne definované. Všetko závisí od uhľa pohľadu. Nič nie je iba čierne alebo iba biele. Niekedy je to práve „šedé“ rozhodnutie.
Titulná fotografia: pexels.com.
