Kristína Baloghová, nazývaná KAJLA, je mladá slovenská tanečníčka a trénerka tanca, ktorá si splnila už veľa snov. Povyhrávala mnohé súťaže, organizuje vlastný tanečný kemp, tancovala vo videoklipoch a na festivaloch pri známych slovenských interpretoch ako je Ego, Majself či Dominika Mirgová.
O tom, ako tancovala v populárnych tanečných skupinách, čo ju napĺňa na práci trénerky tanca alebo aké je to natáčať videoklipy pre známych spevákov a raperov, sa dočítaš v rozhovore.
Ako dlho sa už venuješ tancu a čo ťa k tomu priviedlo?
Tancu sa venujem od mojich siedmich rokov, takže už celkom dlho, keďže som tento rok oslávila 25 rokov. A čo ma k nemu priviedlo? Moja mamina mala sen byť tanečníčkou a jej sa to, žiaľ, nepodarilo, tak si splnila sen cezo mňa a ja som za to nesmierne rada, akú „cestu“ mi vybrala.
Keďže každý niekde začínal, môžeš nám opísať, ako vyzerali tvoje začiatky v tanečnom svete?
Začiatky boli ťažké. Trénovala som dvakrát do týždňa. Veľakrát som to chcela vzdať, ale vždy som si to, našťastie, rozmyslela.
Vieme o tebe, že si bola súčasťou mnohých významných tanečných skupín ako napríklad Old School Brothers. Ako si sa do skupiny dostala?
Aby som to uviedla na správnu mieru, s Old School Brothers som tancovala, ale nikdy som nebola v ich skupine. Keď som mala deväť rokov, začala som navštevovať ich tanečnú školu (do skupiny patrili len tréneri) a postupne som sa vypracovala do najlepšej súťažnej skupiny, ktorú sme neskôr pomenovali OSB-GIRLS (boli to najlepšie dievčatá z tanečnej školy). Okrem súťaží sme s nimi chodili na všetky vystúpenia a „šouky“.
Koľko rokov si bola súčasťou tejto skupiny a ako spomínaš na toto obdobie?
Veľmi dlho, no neviem presne dĺžku pôsobenia. Old School Brothers ma vychovali a naučili všetky základy štýlov, ktoré doteraz tancujem. Najskôr ma dokonca učil tancovať aj ich bývalý manažér, takže som tam bola úplne od ich začiatkov, keď ešte neboli v šou Slovensko má talent. Samozrejme, na toto obdobie spomínam len a len s úsmevom a vždy, keď sa stretneme, si pozdravíme, prehodíme pár slov a myslím, že takto to má byť.
Čo všetko ti pôsobenie v Old School Brothers dalo do života?
V podstate ma naučili tanečné štýly, ktoré tancujem doteraz, za čo som im veľmi vďačná, pretože to bol veľmi dobrý rozbeh v mojej kariére.
Okrem toho si bola tanečníčkou skupiny Streetbeats Crew. Prečo si sa rozhodla odísť z Old School Brothers a prejsť do inej tanečnej skupiny?
Čo sa týka Streetbeats Crew, v roku 2018 som bola na The Pastels Campe, ktorý som v ten rok vyhrala a nejako som cítila, že bol čas sa posunúť ďalej, keďže v Old School Brothers som bola už veľmi dlho. Na The Pastels Campe som spoznala pár ľudí z „crew“, ohúrili ma chalani z The Pastels, ktorí na kempe učili tanečné štýly, ktoré som síce poznala, no mali v nich určitú „šťavu“ a tá mi chýbala. Preto som sa rozhodla, že tú šťavu v tanci chcem mať aj ja a urobila som jedno z najdôležitejších a najlepších rozhodnutí v tanci za môj život.
V Streetbeats Crew pôsobí aj Marow, ktorý je členom úspešnej tanečnej skupiny The Pastels. Ako si na neho spomínaš? Je niečo, čo ťa naučil a posunulo ťa to vpred ako tanečníčku?
Marow bol jeden z najlepších, ak nie najlepší tréner, ktorý ma učil. Jeho hip-hop je úžasný a na Slovensku je pre mňa najlepší z najlepších. Prvé mesiace som sa cítila vážne divne, keďže som „jeho“ hip-hop netancovala, ale spomínam si, ako som doma trénovala a na tréningoch som bola na 150 % sústredená. V roku 2018 som so Streetbeats súťažila, a keďže ma Marow vzal do najlepšej skupiny v hlavnej vekovej kategórii, poviem vám, tanečníčky tam boli mega. Mimochodom, Marow vtedy urobil jednu z najlepších choreografií, akú som kedy tancovala, a povyhrávali sme všetky slovenské súťaže (choreografia s názvom ENERGY) a ja som presne túto energiu dlho hľadala – až som ju našla tam.
Ako trénerka si pôsobila v tanečnej škole Dominiky Mirgovej VIP Dance Studio a v súčasnosti trénuješ v N Dance Company. Prečo si sa rozhodla stať sa trénerkou tanca?
V roku 2018 bol veľký prelom v mojom živote, keďže som sa stala trénerkou a tanečníčkou Dominiky Mirgovej, a zároveň som pôsobila a tancovala za Streetbeats Crew… Takže Trnava sa stala mojím druhým domovom. Boli to úžasné časy a obe tanečné školy som milovala – nebyť koronavírusu, možno by som tam bola stále. No ako vždy hovorím, všetko je tak, ako má byť.
Popravde, práve rozmýšľam, či som sa od začiatku videla ako trénerka tanca, ale myslím, že nie. Samozrejme, keď som pôsobila v Old School Brothers, učila som u nich na letných kempoch. Odučila som hodiny, keď náhodou chalani nemohli, takže som mala nejaké skúsenosti a v tom roku mi napísala Dominika Mirgová, či by som nechcela u nej učiť tancovať v tanečnej škole VIP Dance Studio. Keďže som chcela ísť súťažne tancovať do Streetbeats, povedala som si, že keď zmena, tak poriadna, a ja si doteraz ďakujem za toto rozhodnutie. Práve vo VIP Dance Studiu som sa naučila vytvárať choreografie a ďakujem za túto skúsenosť Dominike, pretože som bola hneď „hodená do vody, aby som sa naučila plávať“, a vďaka tomu som sa naučila trénovať deti a robiť choreografie. Hneď v prvý rok môjho trénovania som spravila súťažné duo, ktoré povyhrávalo prvenstvá na slovenských súťažiach, a taktiež som okrem trénovania robila niektoré choreografie na letné turné Dominiky Mirgovej. Každá skúsenosť ma posunula vpred a aj vďaka tomuto som dnes tu a robím to, čo ma napĺňa.
Čo treba urobiť preto, aby sa človek stal trénerom/trénerkou tanca?
Je toho toľko, čo by mal mať tréner, ale určite by mal vedieť veľmi dobre tancovať a mať s tancom pár rokov skúsenosti. Určite by mal mať trpezlivosť, super vzťah k deťom, mal by byť zodpovedný, usmievavý a hlavne komunikatívny. Mal by žiť pre tanec a robiť ho najlepšie, ako vie a to všetko odovzdávať svojím zverencom.
Čo najviac miluješ na trénovaní mladých ľudí?
Momentálne trénujem, dá sa povedať, všetky vekové kategórie, keďže trénujem malinké detičky v škôlkach, deti od 7 do 11 rokov, taktiež juniorskú vekovú kategóriu, hlavnú vekovú kategóriu a dokonca aj rodičov. Musím sa priznať, každý tréning je iný a každá skupina mi dáva niečo iné. Deti mi dávajú neskutočnú lásku a v ich očiach vždy vidím, ako túžia robiť raz to, čo ja, a tanec ich neskutočne napĺňa. Juniorská a hlavná veková kategória je už ťažšia, no s nimi vymýšľam veľmi ťažké choreografie, ktoré mňa neskutočne bavia a často sa aj ja dosť „spotím“ pri vymýšľaní.
Inšpirujú ma a niektorí mali dokonca možnosť si tento rok vyskúšať so mnou súťažiť na súťažiach, keďže som si dala taký „comeback“ a myslím, že som vymyslela zatiaľ svoju najlepšiu choreografiu. Tanečníci, čo sú v tej choreografii, sú totálne úžasní a vlastne tí najlepší z N Dance Company, v ktorej pôsobím už tretí rok. S rodičmi je vždy zábava, milujem to, akí sú zapálení do tanca, a pevne dúfam, že v ich veku budem ako oni. Trénovať v sále a baviť sa tancom.
Založila si vlastnú tanečnú skupinu FLAVOUR OF KAJLA. Čo ťa k tomu inšpirovalo?
FLAVOUR OF KAJLA je vlastne splnený sen a všetko to, čo ma momentálne najviac napĺňa. Vzniklo to úplnou náhodou, keď mi volali z Telerána, či neprídem ako „KAJLA“ zatancovať, a povedala som si dobre, ale chcela som pri sebe dve tanečníčky, ktoré budú dotvárať celú „šouku“. V podstate je to na pohľad estetickejšie, keď je viac tanečníkov na obraze, lepšie je to aj na videoklipy, akcie, v televízii atď. Chcela som vlastné tanečníčky, ktoré využijem na rôzne projekty, a tak som oslovila moje baby Nellu a Viki, ktoré som už, samozrejme, poznala a založili sme skupinu. Teda nezaložili, len ľudia nás pripisujú ako skupinu, ale v podstate som to ja a moje tanečníčky.
V mojom veku som si splnila už veľmi veľa snov, povyhrávala som rôzne súťaže, stala sa trénerkou tanca, mám vlastný tanečný kemp, zahrala som si vo videoklipoch, tancovala som na festivaloch ako tanečníčka Ega, Majselfa, Dominiky Mirgovej, natočila som veľmi veľa mojich vlastných tanečných klipov. Ale stále mi niečo chýbalo. Nechcela som tancovať pre niekoho, ale chcela som mať vlastnú „šou“ a baviť ňou ľudí, a tak sa aj stalo.
S FLAVOUR OF KAJLA som od minulého septembra do decembra každý mesiac chodila do Telerána, kde nás stále volali a potom si nás zavolali na festivaly, kde sme urobili dve vystúpenia na slovenské a české hip-hopové, resp. rapové piesne. A poviem vám, tento pocit ma najviac napĺňa. Takže momentálne toho chystáme viac a možno nás v lete uvidíte na pódiu vášho obľúbeného festivalu.
Už niekoľko rokov organizuješ svoj vlastný tanečný kemp. Prečo si sa rozhodla práve pre takéto niečo?
Tanečný kemp bol opäť spontánny nápad, keď ma s tým oslovila jedna agentúra. Začiatky boli ťažké, samozrejme, aj ja som sa musela naučiť byť animátor a tréner zároveň, no dovolím si tvrdiť, že už som v tej fáze, keď som úplne spokojná, ako sa kempu darí. Každý rok som robila denný kemp v Nitre, no tento rok je špeciálna edícia kempu a to znamená, že mám prvýkrát spací kemp na Radave. Kemp sa rýchlo vypredáva a účastníci sa môžu tešiť na rôzne aktivity a zaujímavých hostí.
Ako vyzerá organizácia tanečného kempu, zákulisie, ktoré mnohí nevidia?
Čo sa týka organizácie, pripravujem ho niekoľko mesiacov. Príprava sa vždy začína už v septembri, kde zatiaľ stačí dohodnúť dátum a miesto konania tábora. Neskôr v novembri oslovujem hostí na kemp, následne idem fotiť plagáty, odpisujem na prihlášky, s tímom vymýšľame program, tréningy na rôzne štýly tanca, hry, a aby tam boli každoročne novinky, keďže niektorí na kemp chodia už viac rokov.
Objavila si sa aj vo videoklipoch mnohých významných slovenských raperov a spevákov. Na ktoré natáčania máš najkrajšie spomienky a prečo?
Každé natáčanie klipu bolo super. Klipy točím od mojich 15 rokov, dokonca prvú reklamu som točila, keď som mala 11 rokov, a za peniaze z reklamy (10 €) som si nabila kartičku na autobus. Každé točenie ma posúvalo vpred – či už som točila v totálnom teple alebo som mrzla ako naposledy v novembri, keď som točila klip, kde chceli, aby sme s FLAVOUR OF KAJLA tancovali pod dažďom. V ten deň nepršalo, čiže štáb na nás lial ľadovú vodu z hadice a my sme museli trikrát odtancovať choreografiu. Toto bol jeden z najlepších zážitkov celkovo. Klipov bolo dosť a na každom som sa zabavila, takže vždy si natáčanie užívam. Najnovší klip, kde hrám v hlavnej úlohe robotku, si môžete pozrieť na Youtube: Adiss & Yael – 99 problémov.
Môžeš nám opísať, ako prebieha také natáčanie videoklipov napríklad pre videoklipy raperov?
Keď nerátam prípravu na natáčanie, tak to je klasicky – prídeš na určené miesto, dohodneš sa s režisérom, ukážeš choreografiu režisérovi, umelcovi a ide sa točiť. Záleží na tom, koľko lokácií je v pláne – od toho závisí aj dĺžka natáčania jednej scény. Najdlhšie natáčanie som zažila od nejakej tretej hodiny popoludní do tretej rána a najviac lokácií som zažila 10, kde som na každej tancovala trojminútovú pesničku dvakrát. Samozrejme, keď ideš na točenie a máš skončiť o piatej a neskončíš, vieš, že do 21:00 si tam určite. Veľa umelcov sa popri natáčaní „zabáva“, prezlieka, maľuje a to všetko natiahne dobu trvania. Ja som si už zvykla a často sa stalo, že aj keď som skončila svoje scény a umelci ešte dotáčali scénky, ja som tam zostala, lebo tam bola zábava.
Na Instagrame máš množstvo vlastných videí s choreografiami, ktoré si vytvorila. Ako prebieha zostavovanie choreografie? Prípadne, čo je na tom najťažšie?
Svoju vlastnú tvorbu choreografií odštartovalo moje prvé video na pieseň od Saula – Niekde v oblakoch, ktoré malo neskočne veľa pozretí a odvtedy som si povedala, že toto budem robiť.
Najťažšie je vymyslieť miesto točenia. Pre mňa je toto extrémne ťažké, keďže mám pocit, že som točila už takmer všade.
Choreografie vždy vymyslím do hodiny, potom rozmýšľam kolok tanečníkov. Zvolím kostýmy, počasie atď. Vždy, keď vyjde nový album od slovenských alebo českých raperov, si ho pustím a premýšľam, či pesničku zaradím do svojich klipov alebo ju použijem na nejaké nové „šouky“ na festivaly.
Čo sa týka videí, naučila som sa, že promo je veľmi dôležité, a preto som sa vždy snažila, aby umelci videá zdieľali a tým podporili aj mňa. Umelcov bolo fakt veľa, reagujú na to vždy pozitívne a za to som veľmi rada. Medzi najznámejšie mená, ktoré zdieľali moju tvorbu, patria napríklad Separ, Ego, Rytmus, Majk Spirit, Pil C, Dominika Mirgová, Majself, Samey, Gleb, Zayo, Saul, Viktor Sheen či dokonca René Rendy.
Ktorá choreografia má pre teba špeciálny význam a prečo?
Myslím, že to je každá choreografia, ktorú urobím a, samozrejme, vždy sa mi najviac páči tá najnovšia. Stále rastiem, snažím sa zdokonaľovať a učiť sa veľa nových vecí. Keby mám povedať, na čo som fakt hrdá, tak je to práve choreografia, ktorú som vytvorila tento rok v tanečnej škole N Dance Company, kde mám svoju vlastnú súťažnú skupinu s názvom FLAVA G.O.A.T. Sú to juniori, hlavná veková kategória a dopĺňam ich aj ja. Musím povedať, že to je zatiaľ asi najlepšia choreografia doteraz, ktorú som spravila, a vyhrali sme s ňou kvalifikáciu na majstrovstvá sveta. O dva týždne cestujeme na majstrovstvá sveta do Chorvátska, kde pevne verím, že vyhráme 1. miesto a tým sa pre mňa splní aj tento sen. V choreografii som použila prvky scéniky, hip-hopu, poppinu, housu, breaku či waackinu, dokonca máme na sebe aj masky. Choreografiu mám zverejnenú na svojom Instagrame.
Ako tanečníčka si sa zúčastnila rôznych súťaží a získala si rôzne ocenenia. Je nejaké, ktoré má pre teba vzácnu hodnotu?
Vzácnu hodnotu mali všetky, nemám vôbec takú, čo by pre mňa bola naj. Jedna z tých obľúbených výhier je práve tohtoročné 1. miesto na majstrovstvách Slovenska, kde som choreografiu robila a aj v nej tancovala (vyššie popisovaná choreografia), a taktiež som sa neskutočne tešila, keď minulý rok moji juniori vyhrali 2. miesto na majstrovstvách sveta v Chorvátsku s choreografiou, ktorú som tiež robila sama.
Samozrejme, k súťažiam patria aj prehry. Je nejaká, ktorá ťa zamrzela najviac?
Samozrejme, zažila som si aj toto, ale musím teraz úprimne povedať, že sa mi stalo len párkrát, kedy som sa neumiestnila na stupni víťazov a bolo to hlavne pri mojich začiatkoch. Podľa mňa je 1. až 3. miesto úplne super. Každá súťaž má iných porotcov, na každej súťaži je iná konkurencia, takže preto sa aj môže stať, že na jednej súťaži vyhráte 1. miesto a na druhej súťaži vám udelia 3. miesto. Mňa osobne prehry nikdy extra nebrali, možno som mala málo rokov a jednoducho som ich neriešila. Som toho názoru, že všetko sa deje pre niečo a každé, možno pre niekoho nešťastie, nás niekam posunie a niečo naučí.
Prehry sú niekedy veľmi potrebné. Vidím to niekedy na svojich žiakoch, že by občas potrebovali pomyselnú „facku“, ktorá by im dala viac pokory. Takže sa nebojte prehrávať, pretože niekedy nás to posunie vpred, všetko je správne načasované, a ak váš čas má prísť, verte mi, že príde.
Titulná fotografia: Kajlin osobný archív.
