Vo všeobecnosti je sexizmus považovaný za prejav či správanie, pri ktorom sú niektorí ľudia, prevažne ženy, považované za menejcenné, druhoradé a ponižované. Naopak iní ľudia, hlavne muži, sa cítia nadradene, dôležitejšie a za pomoci sexistických poznámok a narážok vyvolávajú u žien pocit bezcennosti.
Najčastejšie sa sexizmus spája s diskrimináciou na základe pohlavia a rasy. Podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť „sexizmus súvisí aj so stereotypmi, pretože diskriminačné prejavy alebo postoje sa často zakladajú na falošných presvedčeniach alebo zovšeobecneniach o rode a na posudzovaní rodového hľadiska ako relevantného tam, kde relevantným nie je.“ To teda značí, že sexizmus má za následok aj rodovú nerovnosť.
Sexizmus je spozorovateľný všade okolo nás
Prejavy sexizmu sa vyskytujú takmer v každej oblasti života. V poslednom období je čoraz viac prítomný aj v novinárskom odvetí, keďže až 63 % novinárok čelilo verbálnemu osočovaniu. Okrem toho sa sexizmus v médiách odzrkadľuje aj na obsahu. Až 75 % zdrojov a informácií európskeho spravodajstva sa týka mužov.
Sexistické názory sa vo veľkom prejavujú aj dominanciou mužov nad ženami, a to najmä v práci. Tieto prejavy bývajú často spájané so stereotypným rozdelením rolí medzi mužov a ženy, pri ktorom by sa ženy mali starať o domácnosť a rodinu, pričom muži sú hlavami rodiny a mali by chodiť do práce. Možno aj preto sú ženy viac podceňované v rôznych sférach, hlavne v tých, ktoré sa javia ako „mužské“, ako napríklad v oblasti podnikania.
Vtip, urážka alebo nebezpečné ublíženie na zdraví?
K závažnému sexistickému zmýšľaniu a správaniu často dochádza postupne. Zo začiatku môže ísť iba o nenápadné vtipy mužov na adresu svojich kamarátok. Používajú sexistický jazyk a komentujú ich vzhľad. Neskôr sa ich prejavy začnú zintenzívňovať a už to nie sú iba nevinné slová. Urážajú a znevažujú ženy, podporujú stereotypné rozdelenie úloh žien a podobne. Nakoniec sú muži akoby stávajú závislými na svojom sexistickom správaní, ktoré sa môže prejaviť tými najzávažnejšími činmi, ako sú psychické a fyzické násilie, sexuálne obťažovanie, prenasledovanie či dokonca sexuálne násilie až znásilnenie.
Nie je však pravidlo, že sexistické útoky musia pochádzať iba zo strany muža, pretože aj ženy dokážu sexisticky útočiť a odsudzovať mužov. Rovnako k prejavom sexizmu môže dochádzať aj medzi rovnakým pohlavím.
Sexizmus v športe
Ako v každom odvetí, tak aj v športe sa objavujú prejavy sexizmu. Jedným z jeho hlavných príčin v športe je oblečenie niektorých športovkýň na zápasoch. Keď si každý z nás predstaví napríklad plážový volejbal, rovnako si predstaví aj krásne ženy oblečené v bikinách. Tým pádom niektorí muži často chodia na volejbalové zápasy ženských športovkýň iba preto, aby mohli vidieť polonahé ženy oblečené v úzkom a krátkom oblečení.
Jedným z takýchto prípadov súvisiacich s úborom športovkyne bola situácia, ktorá sa odohrala na tenisovom podujatí Australian Open v roku 2015. Kanadská tenistka Eugenie Bouchard po víťazstve nad súperkou, ktorým si zabezpečila účasť v tretom kole, bola požiadaná reportérom Ianom Cohenom, aby sa zatočila pred davom a povedala niečo o svojom outfite. Teniska sa následne na tlačovej konferencii k tomuto incidentu vyjadrila, že jej nerobilo problém sa zakrútiť, ale pod podmienkou, že muži, teda športovci budú taktiež požiadaní napríklad o to, aby napli svaly.
Napriek tomu, že Eugenie Bouchard to neskôr brala s humorom, takéto otázky od reportérov môžu negatívne vplývať na športovkyne, čo sa môže odzrkadliť aj na ich výkonoch. Asi nikomu z nás by nebolo príjemné, keby nás médiá vnímali iba ako nejaké pekné postavy v krikľavých rúžových šatách namiesto toho, aby nás vnímali ako profesionálne športovkyne s talentom.
Sexizmus v športe sa prejavuje aj spomínaným zmýšľaním založenom na stereotypnom rozdelení rol medzi mužov a ženy. To znamená, že športovkyne by nemali mať nárok na budovanie a zlepšovanie si svojich schopností v športe, nemali by sa športu vôbec venovať a mali by sa starať o domácnosť. Naopak muži majú právo sa venovať športom na profesionálnej úrovni. Dokonca so stereotypmi súvisí aj ďalší prejav sexizmu v športe, ktorý kladie dôraz na športové úspechy mužov. Iba mužské medaily a ocenenie sú podstatné a ženské úspechy nie sú také významné.
To, že obeťami sexizmu v športe bývajú iba ženy, nie je pravda. Veľa športovcov sa stretlo s názorom, že niektoré športy sa rozdeľujú na „mužské“ a „ženské“. V súčasnosti toto rozdelenie už nie je viditeľné a dá sa povedať, že neexistuje. No v minulosti sme mohli počuť rôzne vtipy, sexistické narážky a urážky športovcov, ktorí sa venujú napríklad krasokorčuľovaniu alebo baletu, ktoré boli v tom čase považované za šport pre ženy.
Výskyt sexizmu v slovenských médiách
Asi jeden z najviac medializovaných prípadov sexizmu bol spojený s minuloročnými majstrovstvami sveta v hokeji, keď sa slovenská redaktorka RTVS Barbora Žiačiková opýtala sexistickú otázku asistentky trénera nemeckej reprezentácie Jessicy Campbell na tlačovej konferencii. Redaktorka chcela, aby sa Jessica Campbell vyjadrila k tomu, aký je to pocit byť atraktívnou ženou, keď je okolo nej toľko príťažlivých mužov. Asistentka trénera zostala zaskočená, odpovedala, že je to jej práca a povolanie, hráči si robia iba svoju prácu.
Následne sa strhla veľká vlna kritiky voči Barbore Žiačikovej, pričom slovenské aj zahraničné médiá začali tento incident riešiť. Nakoniec však vyskytlo, že otázka, ktorú slovenská redaktorka položila Jessice Campbell, bola zámerná, pretože sa mala objaviť v zábavnej show RTVS s názvom Citronáda úspešného bývalého slovenského hokejistu Richarda Lintnera. Tým vzniklo veľké nedorozumenie, po ktorom sa Barbora Žiačiková ospravedlnila Jessice Campbell.
Veľkú pozornosť, ktorú médiá venovali tomuto incidentu mohlo byť spôsobené aj tým, že v súčasnosti sa v športe čoraz viac žien dostáva na pozície, ktoré doteraz zastávali skôr iba muži. Príkladom je aj samotná Jessica Campbell, bývala kanadská hokejistka, ktorá si získala rešpekt mnohých ľudí, pretože ako prvá žena v histórii bola asistentkou hlavného trénera mužskej reprezentácie v hokeji.
Aj keď v tomto prípade nešlo o priamy sexistický prejav a celá situácia bola iba nedorozumením, takéto otázky alebo podobné názory by sa nemali vyskytovať v spoločnosti ani pod zámienkou zábavy. Tieto prejavy pôsobia sugestívne, majú vplyv na čitateľov alebo poslucháčov, a môžu si podobné názory osvojiť a používať ich vo svojom okolí. Okrem toho divákom môžu dávať pocit, že je to normálne a prirodzené.
Moderátorky a redaktorky športových podujatí ako ľahké terče sexizmu
K prejavom sexizmu dochádza aj pri povolaní športových novinárok v médiách. Ľudia ich odsudzujú, pretože si myslia, že športovým témam by sa mali venovať iba muži z dôvodu, že sa danej problematike rozumejú viac. Súčasne bývajú športové redaktorky terčom sexistických poznámok na ich vzhľad, pretože ich ľudia vnímajú iba ako prostriedky pre zvyšovanie sledovanosti.
Práve takýto prejav sexizmu sa objavil aj v slovenských médiách, keď slovenský web Šport24 uverejnil článok počas Majstrovstiev sveta v hokeji 2022, v ktorom sa objavili sexistické narážky na vzhľad fínskej moderátorky. Článok bol zameraný na to, ako krásna moderátorka počas zápasov zabávala návštevníkov hokejových zápasov, pričom odkazoval najmä na jej vzhľad. Autor použil viacero slovných spojení so sexistickým podtónom ako napríklad „chlapi ju vyzliekali očami“ alebo „chlapi na ňu pozerali s otvorenými ústami, pričom mnohých z nich rozpálila viac ako samotný hokej“.
Je však dôležité spomenúť, že v súčasnosti sa sexizmus oveľa viac rieši v spoločnosti a čoraz viac ľudí bojuje za rovnoprávnosť v športe. Športovkyne získavajú podporu od svojich tímov, federácií, ale aj od známych ľudí zo športového a spoločenského života.
Titulná fotografia: Freepik.
