Autor: Lucia Jaššová
Niekedy musíme oči zatvoriť, aby sme skutočne videli. Ako povedal Antoine de Saint-Exupéry v jednej zo svojich svetoznámych kníh: „Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché. Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.“
„Tma ako taká neexistuje. Je to len absencia svetla.“ Všeobecná definícia pojmu v tom má jasno. Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, čo je to tma? Skutočne ide len o pomenovanie pre neprítomnosť svetla alebo toho ukrýva omnoho viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať?
Čo vám prvé napadne pri slove tma? Chvíľka na rozmyslenie, nerozmýšľajte príliš dlho. Spojením neurónov v ľudskom mozgu prichádzajú na svet nové a nové myšlienky. Väčšina asociácií, ktoré máme vytvorené k slovu tma, má negatívny význam. Strach, temnota, prázdno, neznámo alebo ticho. Desivé a nekomfortné. Ticho pred búrkou. Búrkou, ktorá zničí všetko.
Strach z tmy sužuje veľa detí a iste si aj viacerí z nás pamätajú na svoje ja spred mnohých rokov, ktoré rado popustilo uzdu fantázii aj v nie práve najvhodnejších chvíľach. „Mami, nezhasínaj svetlo,“ alebo „Zapnem si ešte lampu,” či jasné a priame „Bojím sa tmy!“ bolo pravidelnou súčasťou detstva. Čoho sme sa však v skutočnosti báli? Nebolo to ani strašidlo pod posteľou, ani príšera v skrini. Bola to iba číro-číra tma. Zostal v nás tento strach aj dodnes? Nie, nebojíme sa tmy, strašidiel v skrini ani príšer. To, čo cítime, je strach z neznáma a neistoty.
Sfukujeme sviečky v deň svojich narodenín a myslíme na svoje prianie, snívame, modlíme sa alebo sa bozkávame. Čo majú všetky tieto aktivity spoločné? Máme zatvorené oči. Vidíme však tmu? Tma nie je len nedostatkom svetla. Niekedy nám ukáže svet z takých uhlov, z akých by sme ho bez nej nevideli a za svetla nezažili. Zatvorte oči. Čo vidíte? Nič? Po chvíli sa môžete dostať kamkoľvek a kedykoľvek. Cestovanie vo svojich myšlienkach nám prináša kvantum nových nápadov a riešení. Ľudská myseľ z tmy vymodeluje takmer čokoľvek. Hranice nastavuje jedine naša predstavivosť.
Chceli ste už niekedy ujsť? Odísť z nepríjemného stretnutia alebo zo zamestnania, ktoré vás nenapĺňa? Svetlo, reflektory, hluk, chaos, neželaná spoločnosť. Od tohto všetkého nám tma poskytuje útek. Sme sociálne bytosti, ktoré však aj tak niekedy potrebujú opustiť hlučný a jasný svet s množstvom ľudí a presťahovať sa do svojej tichej tmavej bubliny. Občas je ťažké zhasnúť svetlo veciam, ktoré nás vybíjajú, zložitejšie je odpojiť ľudí od zdroja nášho osvetlenia alebo len prejsť do tmy. Tmy plnej pochopenia a ticha. Nie strašidelného, nie smutného, ale oslobodzujúceho.
Tak ako ticho môže byť hrôzostrašné, tma dokáže upokojiť, zohriať, podporiť a objať. Nielen naše telá, ale aj duše. Duše, ktoré často prahnú po uznaní od iných ľudí. Cudzích ľudí. Nabudúce, pri strácaní sa v tme s cieľom zaujať mnohých, skúsme každý stlačiť „ON“ na svojom svetle, baterke či reflektore. Má dlhšiu výdrž batérie ako cudzie zdroje umelého osvetlenia…
Titulná fotografia: pinterest.com
