Autor: Lucia Jaššová
Besedu zo 17. ročníka cyklu besied so súčasnými slovenskými spisovateľmi 4-3-2-1… so slovenskou spisovateľkou, poetkou a spoluzakladateľkou Anasoft litera, Katarínou Kucbelovou, viedol moderátor Dado Nagy. Literárnym nadšencom porozprávala nielen o novej próze Modrosleposť, ale aj o svojom vydavateľstve, najlepšom rozhovore o Čepci, kam by najradšej zmizla a o tom, že nerada súťaží.
Katarína Kucbelová založila v roku 2006 prvú novinársku cenu na Slovensku. „Pred osemnástimi rokmi sme nemali žiadnu takú významnú cenu za literatúru a iné krajiny ju mali,“ spomína, čo predchádzalo vzniku Anasoft litera. Jej prozaická prvotina bola nominovaná, Čepiec sa dostal do pätice najlepších kníh. Nominovaný bol aj na významnú stredoeurópsku literárnu cenu Angelus, ktorú udeľuje mesto Vroclav, a je lákadlom pre vydavateľstvá a médiá zo zahraničia. Získal viacero ocenení – cenu Tatra banky, cenu Pantha Rhei, cenu Literárnej akadémie a budúci rok by mal vyjsť vo výbornom anglickom vydavateľstve.
„Teším sa. Keď som ju vydávala, som si predstavovala, že po deviatich rokoch vydám básnickú zbierku a ona potichu prepláva záhybmi literárneho sveta a kníhkupectiev. Po roku sa celkom zviditeľnila a je skoro vypredaná,“ vraví Katarína o svojej knihe K bielej, ktorá získala dve ceny.
Modrosleposť
Pred mesiacom, 29. septembra 2023, vo vydavateľstve Slovart vyšla najnovšia kniha Kataríny Kucbelovej – Modrosleposť. „Keby sa ma niekto spýta, čo som to teraz napísala za knihu, tak by som povedala, že som napísala knihu o zvieratkách a o slobode,“ povedala autorka o svojom prozaickom diele. Katarína Kucbelová rada navštevuje zoologické záhrady so svojou dcérou. Niektorí ľudia sa vyberú do zoo pozrieť zvieratá, iní pozorujú ľudí. „Ja vždy pozorujem ľudí a v zoo sa veľmi dobre pozorujú ľudia. Cítia sa úplne nepozorovaní, lebo pozorujú. Nekontrolujú sa v tom, čo hovoria, lebo si nevšímajú, že sú tam iní ľudia. Rozprávajú sa ako doma, v úzkom rodinnom kruhu, a je to fantastické sledovať. Nehovoriac o tom, že je to v prvom rade hrozný priestor a my pozorujeme, ako sú tam tie zvieratá uväznené,“ vraví Katarína Kucbelová o miestach, na ktorých získala prvé impulzy k napísaniu Modrosleposti. Čitatelia jej najnovšieho románu si často myslia, že pán Molnár žije na rovnakej ulici ako Katarína. Na čo reaguje s humorom: „Asi budem každému hovoriť, že pán Molnár je fiktívna postava, vymyslená úplne od základov.“
Za názvom románu sa skrýva teória z 19. storočia, podľa ktorej niektoré staroveké kultúry nevideli modrú farbu, pretože sa nespomína v Odysei. „Mňa na tom baví tá pominuteľnosť vytvárania si nových teórií o svete, čo je prirodzené, lebo stále prichádza nové poznanie. Baví ma skutočnosť, že môžeme nevidieť niečo, čo je úplne viditeľné pre iných ľudí. Pre iné kultúry. Pre hocikoho iného. Veľmi ma fascinuje, že sme na niečo tak zvyknutí, že už to nevieme ani odčítať. Prepojilo sa mi to aj s témou slobody, na čo všetko sme si zvykli, ako žijeme a nevieme z toho ani vyjsť von. Sme voči tomu úplne slepí a sami si vytvárame väzenia,“ Katarína Kucbelová priblížila návštevníkom besedy svoju poslednú knihu.
Foto: Lucia Jaššová
Tie najpodstatnejšie veci prichádzajú z ticha
Čepiec, prozaická prvotina Kataríny Kucbelovej, vznikol tesne po jej materskej dovolenke. Autorka navštevovala dva roky pani Iľku v Šumiaci a učila sa u nej pliesť čepiec. „Návštevy k tej pani, jej životný príbeh, vracanie sa do minulosti mi významne pomohlo prehodnotiť našu históriu, moje vnímanie predkov, mojej mamy, starej mamy a tak ďalej. Zrazu som videla naše dejiny, aj keď v lokálnom merítku, z úplne inej perspektívy,“ autorka spomína na proces písania dokumentárneho románu a literárnej reportáže v jednom. Zaujímavé je, že nič nenahrávala a nefotografovala, ako sama povedala, tie najpodstatnejšie informácie prichádzali z ticha. S pani zo Šumiaca sa Katarína Kucbelová stretáva aj v súčasnosti, vytvorili si k sebe kamarátske puto. „Najlepší rozhovor o Čepci bol s poľským novinárom. Mal navnímanú tú knihu do hĺbky, veľa načítané a mal skúsenosti s rozhovorom,“ povedala spisovateľka.
Vydavateľstvo august august založila spisovateľka so svojim mužom pred dvomi rokmi. Na otázku s akým cieľom ho zakladali, odpovedá nasledovne: „Chceli sme si vyskúšať, ako ten proces funguje. Nikdy sme nemali ambíciu, aby nás vydavateľstvo živilo naplno, lebo máme aj iné práce. Založiť si doplnkový vydavateľský projekt. “ Vydali dve knihy od francúzskej autorky Marie NDiaye, román Ladivine (2021) a Pomsta mi patrí (2022). Esej maďarského spisovateľa Pétra Nádasa, sprevádzanú fotografiami divej hrušky zo svojej záhrady v rôznom počasí a v rôznych životných obdobiach, Vlastná smrť (2021). Autor vo svojich 51 rokoch prežil klinickú smrť, ktorá sa stala námetom jeho knihy. Vo vydavateľstve vyšla básnická zbierka zosnulej ruskej exilovej poetky Natalie Gorbanevskej Svet, ktorý sme nestratili (2021) v preklade od Jána Štrassera.
Foto: Lucia Jaššová
Spoluzakladateľka najprestížnejšej literárnej ceny na Slovensku nerada súťaží
Katarína Kucbelová stála pri zrode Anasoft litera, do roku 2012 bola jej riaditeľkou, členkou viacerých komisií, ktoré rozhodovali o laureátoch a výhercoch literárnych cien. „Mám rada ceny, ktoré nemajú shortlisty. Ja nerada súťažím. Nehrám. A tu sa to nedá,“ vraví a vysvetľuje, že pre autora je čas strávený v shortliste, v užšom zozname nominovaných na zisk literárnej ceny, stresujúci. „Čitatelia majú prostredníctvom shortlistov možnosť spoznať kvalitné knihy, médiá ich promujú, ale pre autora je tento čas nepríjemný. Stretáva sa s ľuďmi, ktorí ho podporujú alebo držia palce niekomu inému. Či chcete alebo nie, vtiahnu vás do hry,“ dodáva.
Pri veľkých cenách je potrebný a veľmi dôležitý sponzor, ktorý do tejto súťaže poskytne peniaze. Anasoft litera od začiatku vzniku v roku 2006 zastupuje softvérová spoločnosť Anasoft založená v roku 1991. „Je veľmi dôležité, aký sponzor sa za literárnu cenu postaví, lebo existuje niečo ako artwashing. Je mnoho firiem, ktoré nemajú dobrú povesť, majú za sebou rôzne kauzy a investujú peniaze do umenia. To je veľmi zložitá téma. Komu poskytnúť priestor, aby svoju značku oprášil, ošetril, očistil. Koho pustiť do sveta umenia a hodnôt,“ uvádza Kucbelová literárnych čitateľov a návštevníkov besedy do fungovania literárnych cien. Rôzni sponzori sa správajú odlišne, preto je spisovateľka rada, že so spoločnosťou Anasoft mali vždy dobré vzťahy a literárna cena Anasoft litera vyhlasuje svojich laureátov každoročne od roku 2006 až dodnes.
V závere besedy moderátor Dado Nagy položil poetke otázku, kde sa vidí o 20 rokov. Katarína Kucbelová odpovedala takto: „Vidím sa v pokojnej odľahlej oblasti, kde nikoho nestretneme deň, dva. Táto oblasť je stále iná. Ostrov Sylt nad Nemeckom… Zaoberala som sa aj Portugalskom alebo talianskym vidiekom. Je to o 20 rokov, uvidíme, čo príde. Možno zostaneme s rodinou na našej ulici, na ktorej je aj kniha Modrosleposť…“
Titulná fotografia: Lucia Jaššová
