Beseda s Marekom Vadasom: „Písanie je snaha pochopiť dianie vo svete.“

Autor: Lucia Jaššová

Tohtoročnú poslednú besedu 17. ročníka z cyklu besied 4-3-2-1 predstavujúcich súčasných slovenských autorov so slovenským spisovateľom a šéfredaktorom časopisu Knižná revue, Marekom Vadasom, už tradične viedol moderátor Dado Nagy. Čitateľom objasnil ideu a vznik poviedkovej antológie Mastný muž, aj detskej knihy Krutá Marta, predstavil svoje najnovšie prozaické dielo Šesť cudzincov a taktiež objasnil, prečo sa picturebook-y tešia popularite v zahraničí. Účastníci sa dozvedeli aj o tom, ako sa stal poradcom kráľa v Afrike.

Marek Vadas vstúpil do slovenskej literatúry v 90. rokoch minulého storočia, prostredníctvom vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu. Debutoval zbierkou poviedok Malý román v roku 1994, za ktorú získal Prémiu Literárneho fondu. O dva roky neskôr so svojím kamarátom Emanom Erdélyim vydali študentskú knihu Univerzita a v roku 2002 spolu napísali dielo s názvom Prečo sa smrtka smeje. Chlapec prechádzajúci rôznymi krajinami, ktoré sú v skutočnosti alegóriou ľudských vlastností, je hlavnou postavou detskej knihy Útek (2016). Pútavé a nádherné ilustrácie k tejto silnej knihe vytvorila Daniela Olejníková, manželka Mareka Vadasa.

Túžba Daniely Olejníkovej ilustrovať niečo veselšie a vôľa Mareka Vadasa napísať nedidaktický a neviazaný text pre detské publikum viedli k vytvoreniu Krutej Marty (2020).

Najnovšie dielo z pera Mareka Vadasa nesie názov Šesť cudzincov (2021). Otcovi. Jednoslovné venovanie napísané na začiatku tohto príbehu o obyčajnom šialenstve alebo šialenej obyčajnosti.

Literatúra pre detské publikum

Knihy Mareka Vadasa určené deťom sa tešia vysokej obľube medzi čitateľmi, na čom určite prispieva aj pestrosť ilustrácií Daniely Olejníkovej. Z tejto manželskej spolupráce vzniklo dielo Útek (2016) a Krutá Marta (2020). “Útek je veľakrát preložený. Zahraniční vydavatelia pozerajú po picturebook-och, teda po knihách, ktoré nemajú veľa textu a sú bohato ilustrované. Na Slovensku máme veľmi dobrú detskú literatúru, ale je v nej veľa písmen pre zahraničných vydavateľov,” Marek Vadas vysvetlil spôsob, ktorým sa jeho kniha Útek prispôsobuje vydavateľstvám mimo Slovenska. Ideálnou kombináciou pre zahraničné vydavateľstvá sú detské knihy s menším rozmerom (vďaka čomu sa prakticky zmestia do políc) a s nízkym počtom slov. Zatiaľ najnovšia detská kniha z dielne Mareka Vadasa je Krutá Marta (2020). “Zmysel celej knihy je v tom, aby sa dieťa vedelo vcítiť do iných osôb a do zvierat, ktorým ubližuje. Zvieratá si pre Martu prichystali prekvapenie, aby zistila, že nie všetko je hra. Najdôležitejšie je pochopiť, že aj hra má mať určité pravidlá.” Autor priblížil príbeh Krutej Marty, dievčatka, ktorému toto meno vymysleli zvieratká na dvore starej mamy.

Foto: Lucia Jaššová

Mastný muž na jedenásť spôsobov

Poviedková antológia, súbor príbehov na rovnakú tému, vyšla už tento rok. Téma príbehov je totožná s názvom Mastný muž. “Všetci autori sme dali sľub, že nepovieme, ktorá poviedka je naša. Na základe ich charakteristických čŕt som rozoznal iba 3 autorov z 11, teda z 10, lebo jedna je moja.” Marek Vadas vysvetlil aj vznik tohto nezvyčajného diela: “Mal som besedu s Richardom Pupalom v Banskej Štiavnici a stretli sme sa s Ivanou Gibovou, porozprávali sme jej príhodu z Lazov o jednom človeku, u ktorého sme boli na návšteve. Príbeh ju tak zaujal, že sa nás spýtala, prečo o tom nenapíšeme knihu,” spisovateľ porozprával, čo predchádzalo tvorbe Mastného muža. Ivana Gibová oslovila ďalších ľudí, ktorých by táto myšlienka mohla zaujať, napísala príbeh a zozbierala ďalších 10 poviedok na tému Mastný muž. “Jediný človek, ktorý pozná autorstvo každej poviedky je práve Ivana Gibová. Chceli sme vyskúšať, ako texty pôsobia na čitateľov bez toho, aby vedeli, že autorom je Balla alebo Medeši. Aj pre mňa to bol zaujímavý zážitok,” povedal o knihe, za ktorou stojí autorský kolektív zložený z významných slovenských spisovateľov. Na zadnej strane knihy sú uvedení všetci autori v abecednom poradí: Balla, Darovec, Erdélyi, Gibová, Hochholczerová, Janáč, Medeši, Micenková, Pupala, Štefánik a Vadas.

Šesť cudzincov

“Zlo nie je otázkou psychických úchyliek. Tie najväčšie zverstvá majú na svedomí úplne obyčajní ľudia, stačí, aby sa im naskytla príležitosť.” Toto sú prvé slová, ktoré si prečítate na zadnej strane knihy Šesť cudzincov. Marek Vadas písal knihy z prostredia Afriky, kam často cestoval. Keď v Kamerune vypukla vojna a nebolo možné sa tam znovu vrátiť, rozhodol sa, že dej svojej ďalšej knihy zasadí do prostredia Slovenska. “Po dlhšom pátraní naprieč históriou som našiel prípad o krutej udalosti, ktorá sa stala v protirómskom pogrome v malej obci na západnom Slovensku. V roku 1928 v Pobedime zavraždili zvlášť brutálnym spôsobom šesť nevinných spoluobčanov a desiatky ľudí bolo vážne zranených,” Marek Vadas opísal udalosť, ktorou sa voľne inšpiroval pri tvorbe svojej knihy. Dodal však, že Šesť cudzincov nie je dokumentárna kniha, ani opis historických udalostí, ako sa na prvý pohľad môže zdať. “Začal som písať o tej skutočnosti z iných pohľadov a vznikli texty, ktoré nie sú rozprávaním o tom, čo sa stalo, lebo to sa už dá dočítať v archívoch. Zmyslom písania bolo písať o mlčaní, premlčiavaní a o tichu, ktoré nastáva potom, čo sa niečo stane. Je to kniha o mlčaní o našich hriechoch,” objasnil dej knihy a reálnej historickej udalosti zároveň. Na základe návštevy tejto dediny Marek Vadas predostrel návštevníkom besedy smutnú, až zarážajúcu skutočnosť: “Vrahovia majú kríže na cintoríne, ale obete nie. Rozprával som sa s Rómami, ktorí povedali, že niekedy ich už aj pustia do krčmy. Po sto rokoch sme sa dostali tak ďaleko, že svojich spoluobčanov pustíme do krčmy. Táto obec sa za ten čas nijako nezmenila v zložení obyvateľstva, počet obyvateľov je okolo tisíc a okolo sto je rómskeho pôvodu.” Spisovateľ opísal aj svoj pokus o rozhovor s miestnym kňazom a starostom. Oba pokusy boli neúspešné, kňaz sa nechcel vyjadrovať k udalostiam z minulosti a starosta ani neprišiel na vopred dohodnuté stretnutie.

Foto: Lucia Jaššová

Život v africkom Kamerune

Africká mystika a sny, splietanie a miešanie fantázie s realitou. Práve tieto prvky sa odrážajú v tvorbe Mareka Vadasa. Umelecky ho ovplyvnil aj čas strávený v Kamerune: “Hľadal som v Afrike tradície, liečiteľov a skúmal, ako to tam funguje. Kráľ Kamerunu mal toľko rokov, ako ja, a liečil pohybové ústrojenstvo bylinami a cvičením. Postupne sme sa spriatelili, bol som tam viac-menej ako doma.” V Kamerune je približne tristo národov, v malom kráľovstve Nyenjei, spisovateľ zo Slovenska, pôsobí ako poradca kráľa. “Raz som tam prišiel, zistil som, že usporiadali slávnosť, ušili mi šaty, prichystali dlhé modré čapice s červeným pierkom a vymenovali ma za poradcu,” opisuje. Túto funkciu získal Marek Vadas aj za pomoc ľuďom v africkom národe. Vždy, keď ide na dlhšiu cestu, rozmýšľa, čím by vedel pomôcť a byť užitočný pre ľudí, ktorých navštívi. “Raz sa mi podarilo kúpiť mlyn na mletie kôry. Do turistického batoha sa mi zmestil len tento mlyn a nič iné som so sebou nebral. Ľudia tam pracne drvia kôru rukami a následne ju miešajú s listami – táto zmes sa následne vtiera do mierne narezanej kože. Pijú palmové víno, najlepšie má vždy kráľ.” Palmové víno prirovnáva k nášmu burčiaku. Je to šťava z palmy, ktorá steká do tekvíc, kde kvasí. “Ľahodné, nasladlé, olejovité,” takto Marek Vadas priblížil palmové víno ľuďom, ktorí Afriku ešte nenavštívili a s týmto druhom nápoja sa nestretli. V závere besedy mali čitatelia možnosť zakúpiť si knihy s autorským venovaním a s podpisom.

Titulná fotografia: Lucia Jaššová

Zdieľajte článok

Komentáre: