Marianna sa od útleho detstva venovala divadlu, s ktorým idú ruka v ruke aj knihy. Ako to už pri umelcoch býva, strela inšpiráciu a okamžite vedela, že vytvorí príbeh lásky, o ktorej sa nahlas nehovorí. Príbeh, ktorým zrazu žila, ju pohltil natoľko, že vedela, že najlepšie bude vypísať sa. Preto sa mladá, devätnásťročná študentka rozhodla zhmotniť svoje myšlienky na papier, a tak vytvorila zbierku poézie. Za necelý rok pozbierala inšpirácie a v apríli 2021 bola knižka na svete. Aká bola cesta k vysnívanej zbierke sa dozviete v článku.
Je náročné v dnešnej dobe vydať knižku, hlavne pre mladú ženu?
Klamala by som, keby som povedala, že to bolo jednoduché. Všeobecne si v živote nezvyknem vybrať tú ľahšiu cestu, takže som opäť raz neostala svojej povesti nič dlžná. Pre mňa to bolo ťažké, najmä preto, že som zrazu bola sama v cudzej krajine, všetko bolo nové a bála som sa. Už len to, že bol o moje riadky záujem, som považovala za niečo neskutočné. Neverila som, že by to naozaj mohlo vyjsť a ja by som mohla byť publikovanou autorkou. Keď sa nad tým zamýšľam, dnes viem, že celý proces by bol omnoho jednoduchší nebyť všetkých mojich pochybností.
Stretla si sa s negatívnymi reakciami na to, že chceš zbierku vydať?
Pravdaže, ale stretla som sa hlavne s prekvapením, keďže o tom, že píšem, nevedeli ani moji najbližší. Preto boli ich prvotné reakcie trošku zmiešané. Povedala som im, že vydávam knihu a ich reakcie boli vždy rovnaké, najmä otázky typu: „Prečo si mi nič nepovedala? Ty niečo píšeš?”, a tak podobne. Na reakciu môjho tata, ktorý mal razom slzy v očiach, však nezabudnem nikdy. Nápad podporoval od prvého momentu, rovnako ako ma podporuje vo všetkom, čo robím.
Bolo tvojím snom venovať sa literatúre už od detstva?
Venovať sa literatúre určite, vydať knihu však nie. Píšem od dvanástich rokov, kedy som zvykla môjmu bratovi hovoriť rozprávky. On bol mojou prvou odozvou, kedy som si všímala jeho nadšenie, a preto som si tie rozprávky začala zapisovať. Zošit s nimi už, bohužiaľ, nemám. Neskôr som mala od písania dlhšiu pauzu, ale moja inšpirácia znova prišla na konci roka 2020 a odvtedy neodišla.
Čo vlastne študuješ? Ovplyvňuje štúdium tvoju vášeň k literatúre?
Študujem medzinárodné vzťahy, čiže odbor, ktorý snáď nemôže mať ďalej od literatúry. Štúdium ma však baví, aj keď je občas ťažké skĺbiť ho so všetkými mojimi myšlienkami a nápadmi. Radšej spím menej, než aby som mala písať menej. Keď už totiž myšlienku mám, nepustí sa ma, kým ju nedám na papier.
Foto: osobný archív autorky
Je tvoja knižka dostupná, poprípade, ako by sa k nej dostal niekto, kto ťa vôbec nepozná?
Áno, moja knižka je bežne dostupná na mnohých webových stránkach, stačí si len zadať The Things I have Never Told You od Marianna Dobis a Google sa už postará o mnoho možností.
Môžeš nám teda priblížiť tvoju tvorbu, o aký druh poézie sa jedná?
Moja kniha nesie názov The Things I have Never Told You čo v preklade znamená „veci, ktoré som ti nikdy nepovedala”. Jedná sa o poéziu, je to príbeh lásky, o ktorej sa nahlas nehovorí. Ako všetko, čo píšem, aj táto kniha odzrkadľuje to, čo sa deje vo mne, ale o tom hovoriť nechcem. Chcem totiž, aby si čitatelia našli v mojich riadkoch svoje vlastné príbehy a viem, že to tak aj robia.
Je tvoja knižka dvojjazyčná? Znamená to, že sú básne aj v anglickej aj v slovenskej forme? V ktorej pôvodne vznikli?
Nie, moja kniha je len v anglickom jazyku. Keďže sa jedná o poéziu, nechcela som, aby bola vydaná aj v slovenčine, pretože by stratila na pôvodnom význame. Voľný preklad však moja kniha má, napísala som ho hlavne pre rodičov a známych, ktorí síce po anglicky nevedia, ale aj tak mi chcú rozumieť.
Plánuješ aj pokračovanie tejto zbierky, alebo by si sa rada „zahryzla“ do niečoho nového?
Áno, v prvej polovici budúceho roka vyjde pokračovanie, teda The Things I have Never Told You Pt.2. Môžete sa teda tešiť!
Foto: osobný archív autorky
