Autor: Lucia Jaššová
Adventné obdobie, čas príprav a očakávania Vianoc, je plné mnohých sviatkov a tradícií, o ktorých v súčasnosti už vieme len málo. Ľudové zvyky sa tešili v minulosti omnoho väčšej obľube ako dnes. V tento predvianočný čas si pripomíname sviatok svätej Lucie, ku ktorému sa viaže mnoho legiend, tradícií a obyčajov…
Svätá Lucia, na jednej strane mučeníčka vyhlásená za svätú, na strane druhej najväčšia bosorka všetkých čias. Meno Lucia je odvodené z latinského slova „lux”, čo znamená svetlo, preto sa Lucie označujú za nositeľky svetla. Meniny oslavujú 13. decembra. Ešte pred zavedením gregoriánskeho kalendára bol tento deň považovaný za najkratší deň v roku, práve preto sú s ním späté rôzne magické úkony a rituály.
Svätá Lucia zo Syrakúz
Žila priližne v 3. až 4. storočí v Taliansku. Jej rodičia boli bohatí a vychovávali ju k silnej kresťanskej viere. Po smrti Luciinho otca sa rozhodla zasvätiť celý svoj život Bohu, ktorému tajne zložila sľub vernosti. Jej matka Euthícia plánovala vydať svoju dcéru za pohanského aristokrata s veľkým majetkom. Údajne práve Luciine oči boli to, čo sa na nej bohatému mužovi najviac páčilo a chcel si ju vziať za ženu. Legenda vraví, že Lucia si oči vylupla a poslala mu ich. Zrak sa jej vrátil na druhý deň, Panna Mária ju za jej oddanosť Bohu, obdarila ešte krajšími očami. Jej odmietnutý nápadník ju z pomsty udal úradom, ktoré za kresťanskú vieru ľudí trestali. Lucia bola následne väznená a nútená k vyznávaniu pohanských bohov, čo aj pod hrozbou mučenia odmietla. Odsúdili ju na smrť upálením, čo sa im nepodarilo, a tak ju napokon sťali mečom. Pred smrťou prijala poslednú eucharistiu, predpovedala pád Diokleciána a povolenie kresťanskej viery. Dioklecián abdikoval a Konštatnín Veľký povolil kresťanskú vieru, čím sa splnili obe predpovede mučeníčky. Svätá Lucia bola popravená 13. decembra.
Stridžie dni
Ľudia v minulosti pripisovali dlhým tmavým nociam zvýšenú aktivitu negatívnych síl a snažili sa pred nimi všemožne uchrániť dodržiavaním rôznych tradícií a rituálov. Časom všetky tieto negatívne sily začali pripisovať prisudzovať čarodejniciam a bosorkám, preto sa obdobie od Kataríny (25.11) po vianočné sviatky označuje pojmom stridžie dni. Najvýznamnejším zo stridžích dní bol práve 13. december, kedy má sviatok sv. Lucia. V tento deň sa nesmelo vyšívať, pretože ľudia verili, že oblečenie vytvorené v tomto čase by prinieslo jeho majiteľovi chorobu.
Ochranné rituály
Tradujú sa rôzne kresťanské legendy o sv. Lucii, ale zároveň sa povrávalo, že Lucia bola najväčšou bosorkou všetkých čias a v noci jej sviatku sa stretávajú strigy zo širokého okolia. Ľudia veriaci rôznym tradíciám a poverám prirodzene pred magickými bytosťami chceli chrániť nielen seba, ale aj svoj dobytok a majetok.
Ochranné vlastnosti pripisovali cibuli a cesnaku, ktoré mali odháňať zlých duchov. Verilo sa, že cesnak nielen odháňa zlých duchov, ale aj hady, závistlivých ľudí a pomáha človeku zotaviť sa z rôznych chorôb. Tiež sa tradovalo, že ak dvere potrú cibuľou, zlý duch cez ne neprejde.
Medzi typické zvyky dodržiavané na Luciu patrilo vymetanie rohov, ktoré malo vyhnať z domu všetko zlé a ochrániť jeho obyvateľov pred chorobami počas celého roka. Mladé dievčatá boli oblečené v bielych plachtách, mali pomúčené tváre a každá držala v ruke husie pero. Vymetali rohy a kúty v domácnostiach, aby sa ich obyvateľom darilo.
Tipy na odhalenie čarodejníc
Na Slovensku najrozšírenejší a aj najznámejší spôsob, ktorým ľudia dokázali vypátrať čarodejnicu, bol luciový alebo lucijný stolček. Na Luciu sa malo začať s výrobou jednoduchého dreveného stolčeka, proces tvorby tohto stolčeka bol výnimočný. Každý deň od Lucie až do Vianoc je potrebné k stolčeku niečo nové pridať, ale bez použitia klincov a kladiva. Ten, kto zhotovil tento stolček, si naň sadol v kostole počas bohoslužby na Štedrý večer a videl všetky bosorky za oltárom alebo obrátené chrbtom k oltáru.
Ďalším trikom, ktorému ľudia verili pri odhaľovaní čarodejníc, bolo nazeranie cez kľúčovú dierku kostola, v ktorom sa mali o polnoci stretnúť všetky bosorky. Ak sa človek pozeral cez kľúčovú dierku presne o polnoci, mal v kostole vidieť strigy.
Pohľad cez dieru v doske, z ktorej vypadol sľuk, bol tiež spôsobom, akým ľudia mohli zistiť identitu bosorky. Spomínaná doska musela pochádzať z truhly už ležiacej na cintoríne a odvážlivec ju odtiaľ musel vziať o polnoci na Luciu.
Titulná fotografia: Lucia Jaššová
