K hlavným symbolom Vianoc patrí neodmysliteľne stromček. V súčasnosti sa ľuďom do povedomia čoraz viac dostáva aj ekologická stránka vianočných stromčekov. Ktorý je teda menšou záťažou pre našu planétu, živý či umelý?
Tradičným symbolom Vianoc je u nás jednoznačne stromček. Naše domácnosti bez vianočného stromčeka, ktorý sa pýši v každej obývačke, si už nevieme ani predstaviť. Mnoho ľudí však začalo intenzívnejšie vnímať aj klimatickú zmenu, o ktorej počujeme v posledných rokoch veľmi často, a tak prichádzajú aj otázky, kedy sa rozhodujeme, či je viac ekologickejší živý alebo umelý stromček a ktorý z nich zanecháva najmenšiu uhlíkovú stopu.
Živé stromčeky
Živý vianočný stromček má v našej kultúre dlhú tradíciu. Jeho vôňa nesmie chýbať v žiadnej domácnosti. Kedysi však nie vždy stál v stojane, ale kvôli nedostatku miesta v domácnostiach musel visieť zo stropu.
Ak sa rozhodneme pre živý stromček, dôležitým faktom je poznať, odkiaľ pochádza. Stromčeky len zriedka pochádzajú z divokých lesov. Väčšina vianočných stromčekov pochádza zo stromových plantáži či lesných škôlok. Sú to vyhradené územia, ktoré sú určené na pestovanie stromčekov pre tento účel. Výrub týchto stromčekov teda neprispieva k deforestácii. Ide totiž o regulované pestovanie stromčekov, kedy je každý vypílený strom nahradený iným. Na jednom hektári pôdy sa v takejto škôlke vypestuje približne 7000 stromčekov. Kým sa dostanú do obchodných reťazcov a neskôr do našich obývačiek, trvá im asi 10 rokov, kým narastú do požadovanej výšky a ich osud môže byť spečatený. Počas týchto rokov však veľmi pomáhajú našej planéte. Fotosyntetizujú, teda menia oxid uhličitý na kyslík. Počas ich života naviažu na seba 145 ton CO2. Vianočný stromček počas svojho života v lesnej škôlke na seba naviaže toľko oxidu uhličitého, koľko ho vypustí do ovzdušia auto, keď prejde z Bratislavy do Košíc 36-krát. Okrem iného, poskytujú rôznym druhom živočíchov domov, napríklad sýkorkám, sojkám či škovránkom. Výskum zo Sauerlandu ukázal, že až 80 percent hniezdiacich párov škovránkov lesných hniezdi práve v kultúrach vianočných stromčekov.
Sú tu aj isté nevýhody. Eko stopu tvorí hlavne preprava týchto stromčekov, prípadne používanie pesticídov pri ich pestovaní alebo to, čo sa s nimi deje po Vianociach. Ako sa vyhnúť kúpe stromčeku, ktorý precestoval kus sveta? Existuje ekologickejšia varianta, a teda kúpiť stromček od lokálnych obchodníkov.
Pri kúpe živého stromčeka dbajme aj na to, či má predajca licenciu a stromčeky pochádzajú zo špecializovanej lesnej škôlky. I keď sú tieto stromčeky pestované na podnikateľské účely, o ich prínose niet pochybností. Okrem toho, že čistia vzduch, spevňujú pôdu a podporujú lesný biotop.
Stromček v kvetináči
Ak chceme zvoliť najekologickejšiu alternatívu, kúpme si živý stromček v kvetináči. Slovenský Greenpeace uvádza, že tento stromček v kvetináči je najpriateľskejší k prírode. Nevýhodou tohto stromčeka môže byť jeho vzrast. Dorastá zväčša do 40-60 cm. Môžeme ho však používať aj viac rokov. Ak nám prerastie cez rozmery kvetináča, je tu možnosť ho buď presadiť alebo zasadiť do našich záhrad. Odporúča sa tieto stromčeky kupovať prevažne v záhradníctvach, ktoré nám zaručia, že koreňový obal nie je poškodený a tým pádom nám vydrží dlhšie obdobie. Ak si ho kúpime u neznámeho predajcu, môže sa stať, že pri výrube stromu sa poškodil jeho koreňový obal a v tom prípade nám vydrží maximálne cez vianočné obdobie.
Umelé stromčeky
Tieto stromčeky spôsobujú viac emisií. Pri ich výrobe vznikajú z plastov emisie skleníkových plynov. Výroba umelého vianočného stromčeka teda so sebou nesie uhlíkovú stopu približne 40kg CO2. Umelý stromček je vyrábaný z materiálov ako plast, meď, oceľ a PVC, čo z neho robí nerecyklovateľný produkt. Na druhej strane, nie je hriechom zaobstarať si tento stromček. Mať umelý stromček je pre mnohých z nás oveľa pohodlnejšie. Dokonca, ak ho budete používať viac ako 10 či 20 rokov, jeho uhlíková stopa sa vynuluje.
Recyklácia
Ak sa teda rozhodneme pre živý stromček, dbajme na to, čo sa s ním bude diať po Vianociach. Väčšina obcí má zavedenú infraštruktúru a stromčeky sa zberajú z miest na to určených vo vopred stanovený čas. Inou alternatívou je stromček narezať na menšie kúsky a pridať do kompostu. Ešte efektívnejší spôsob je stromček nasekať na drobné kusy, spracovať ho v drviči a rozsypať po záhrade. Iný spôsob recyklácie je aj spáliť ho, napríklad v krbe.
Umelý stromček, keďže je nerecyklovateľný, používajte čo najdlhšie, ako to pôjde. Ak sa oň budeme vzorne starať, vydrží nám pokojne aj 20-30 rokov.
Pri živom stromčeku v kvetináči je starostlivosť náročnejšia. Na pobyt v interiéri ho treba postupne pripravovať, aby v dôsledku teplotných rozdielov neuhynul. Počas celého pobytu v našich obývačkách ho treba pravidelne zalievať. Ak sa rozhodneme ho po určitom čase presadiť do záhrady, presun musí byť rovnako postupný a musíme dávať pozor, aby sme nepoškodili jeho koreňový systém, ktorý by mohli silnejšie mrazy ohroziť.
Titulná fotografia: unsplash.com
