Vianočný zhon, stres, kopa darčekov, bohatá výzdoba… Takto poznáme Vianoce dnes, no bolo tomu tak vždy? Odpútajme sa od stresu aj konzumerizmu a vráťme sa k skutočnému významu najkrajších sviatkov v roku.
Po Dušičkách, ktoré dali našej planéte dosť zabrať, prichádzajú Vianoce, ktoré sa v posledných rokoch menia na ,,sviatky konzumu“ a tiež nemajú práve najlepší dopad na životné prostredie. Všade panuje predvianočný stres z toho, či stihneme nakúpiť všetkým priateľom a členom rodiny potrebný počet darčekov. Skúsme tento zhon a stres hodiť za hlavu, stíšme seba aj naše domácnosti a zamyslime sa nad pravým zmyslom Vianoc.
Počas vianočných sviatkov produkujeme dvojnásobok odpadu ako v inom období cez rok, na Slovensku to môže byť teda až o 150 tisíc ton odpadu viac. Len v našom hlavnom meste sa po Vianociach vyhodí viac ako 50 ton vianočných stromčekov.
Vianoce kedysi
Pre našu kultúru je typická hojnosť počas sviatkov vo všetkých smeroch. Spýtajte sa však vašich starých rodičov, ako hojnosť vyzerala na Vianoce u nich doma, keď boli ešte deti, a ako vnímali hojnosť ich očami. Myslím, že všetci by odpovedali rovnako. Určite nie tak, ako ju vnímame my dnes.
Za čias komunizmu to vyzeralo inak. Ľudia a najmä deti sa tešili z maličkostí. Mandarínka či pomaranč boli niečo výnimočné, špeciálne. Častokrát bývalo toto exotické ovocie dokonca na prídel. O bohatej výzdobe, akú vidíme dnes takmer na každom dome, mohli kedysi len snívať. V obchodných reťazcoch mali kedysi na výber len z troch druhov vianočných svetielok. Stromček bol vždy živý, no každý si ho musel ísť odpíliť sám do lesa. Zdobili ho salónky a rôzne kolekcie. Čokoládové ozdoby sa dokonca vyrábali aj doma. A ako trávili čas ľudia počas sviatkov? Prevažne s rodinou a najbližšími. Ľudia sa navštevovali, na uliciach a pred domami sa spievali vianočné koledy, samozrejme, aj vtedy sa pozerala televízia, no vo veľkom sa zabávalo aj pri spoločenských hrách. Sánkovačky, guľovačky či zimné korčuľovanie na najbližšom zamrznutom rybníku nesmeli chýbať. Silvester vyzeral úplne inak. Neoslavoval sa pyrotechnikou, ktorá nielenže znečisťuje prostredie, ale aj ohrozuje zvieratá. Jedinou dostupnou pyrotechnikou kedysi boli prskavky. Ľudia sa nezhromažďovali na námestiach, ale trávili spoločné chvíle v pohodlí domovov. A vianočné trhy? Neexistovali – tak isto ako ani punč. Pre nás sú takéto Vianoce nepredstaviteľné, no mali to pravé čaro, niesli v sebe ten pravý význam Vianoc.
Konzumné Vianoce
Prehýbajúce sa stoly pod ťarchou všetkého jedla, koláče a zákusky od výmyslu sveta, plné misy ovocia, stromček preplnený vianočnými ozdobami, pod ním hromada darčekov a prázdne peňaženky. Práve takto pozná väčšina ľudí Vianoce dnes. Mnoho Slovákov sa počas Vianoc zbytočne zadlžuje. Prispieva k tomu najmä reklamný marketing, ktorý každoročne začína hneď po Dušičkách. V televízii na nás vyskakujú reklamy na potravu, darčeky a sortiment všetkého druhu. Potom je tu známy ,,Black Friday“, ktorý však netrvá len jeden deň, ale celý týždeň. Každý Slovák počas tohto obdobia minie v priemere 250€ za darčeky a ďalších 250€ na rôzne dekorácie, výzdobu, jedlo a pod. Nehovoriac o tom, že tento vianočný stres, zhon a ošiaľ nepôsobí dobre ani na naše psychické zdravie či pohodu.
Minimalizmus a Vianoce
Skúsme počas Vianoc minimalizovať. Hovorí sa, že sú to ,,sviatky radosti a pokoja“ a mali by sme sa toho držať. Nie je to len o tom minúť čo najviac – energie, jedla, darčekov, peňazí… Vyhadzujeme a plytváme. Zbytočne. Pred nákupom potravín si vytvorme dôkladný zoznam potravín, ktoré budeme naozaj potrebovať a využívať. Zaraďme si do svojho jedálnička aj počas Vianoc viac potravín rastlinného druhu. Odvďačí sa nám za to nielen naša planéta, ale aj naše telá. Keď sa po sviatkoch opäť postavíme na váhu, možno nebudeme zhrození, ale naopak milo prekvapení. Pred nákupom darčekov sa skúsme porozprávať s našimi rodinami o tom, čo naozaj chcú, potrebujú a budú využívať aj počas niekoľkých rokov. Dohodnime sa na jednom alebo dvoch darčekoch, ktoré každého potešia. Určme si nejaký menší peňažný limit, ktorý neprekročíme. Ideálnymi sú napríklad zážitkové dary – lístky do kina, divadla, poukážky na masáže, wellness… Darujme iným chvíle, ktoré môžeme tráviť spolu. Kupujme knihy z antikvariátov, bazárov, v súčasnosti sú veľmi obľúbené aj e-shopy, ktoré ponúkajú používané knihy v takmer novom stave a za výhodnejšie ceny. Každý z nás pozná situáciu, keď pod stromčekom zostane hromada baliaceho papiera. Ak sa rozhodneme materiálny darček zabaliť, siahnime skôr po recyklovaných baliacich papieroch alebo textilných vrecúškach, ktoré sa dajú používať opakovane. Jednoducho, vo všetkom hľadajme ekologickejšie varianty, dá sa to.
Skutočný význam
Tým skutočným a najhlavnejším významom Vianoc a týchto sviatkov by mal byť náš duchovný rozvoj. Zamyslieť sa nad všetkým, čo sme v tomto roku prežili. Spomínať na tie dobré, ale aj zlé chvíle. Každý z nás sa za uplynulý rok posunul vpred. Niektorí viac a niektorí menej, no za všetko by sme mali byť vďační. Najhlavnejším pilierom Vianoc je rodina. Ak sme počas roka nemali veľa času venovať sa našim najbližším, teraz prišiel ten správny čas, kedy to môžeme napraviť. Premeňme bežné vianočné aktivity na rodinnú činnosť plnú smiechu a dobrej nálady. Prechádza v prírode s rodinou je najlepším liekom na dušu. Priblížme sa k prírode, ale predovšetkým aj k sebe navzájom. Držme sa starého dobrého ,,menej je niekedy viac“. Aplikujme to nielen na darčeky, jedlo či výzdobu, ale aj na aktivity počas sviatkov. Namiesto stresujúcich nákupov voľme radšej sánkovačku, guľovačku alebo rodinný výlet.
Titulná foto: unsplash.com
