Slávnostné otvorenie Knižnice Jána Kuciaka sa uskutočnilo na pôde Katedry žurnalistiky a nových médií Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre za účasti jej vedenia a študentov, britského veľvyslanca Nigela Bakera a primátora mesta Nitra Mareka Hattasa. Pozvaní boli aj rodičia Jána Kuciaka, redaktori slovenských médií a mnohí iní. Projekt bol finančne podporený britským veľvyslanectvom na Slovensku.
„Mieru demokracie meriame aj slobodou prejavu, slobodou tlače a slobodou médií,“ odznieva v úvode slávnosti z úst dekana Filozofickej fakulty prof. PhDr. Martina Hetényiho, PhD. Myšlienka príhovoru odkazuje na Jána Kuciaka, slovenského novinára zavraždeného pre jeho prácu, a absolventa UKF. Práve v priestoroch nitrianskej univerzity vznikla knižnica venovaná jeho pamiatke.
Knižnica, umiestnená na ulici B. Slančíkovej v budove Katedry žurnalistiky a nových médií, funguje ako študovňa, a to aj napriek tomu, že ide o pomerne malú miestnosť. Dekan prof. PhDr. Martin Hetényi, PhD. uvádza, že aj keď katedrové knižnice nebývajú objemovo veľké, ich účelom je študentom poskytnúť pokoj na štúdium odbornej literatúry. V prípade novootvorenej knižnice budú študentom sprístupnené domáce i zahraničné publikácie zamerané na investigatívu, dátovú žurnalistiku a iné oblasti novinárstva a médií. Knižné tituly však nebude možné požičiavať, v prípade záujmu o vypožičanie kníh z oblasti žurnalistiky a masmédií je k dispozícii katedrová knižnica.
Foto: Ing. Marián Mancír
Kuciakov odkaz nasledovali mnohí, býva však často zneužívaný
Slávnostného podujatia sa zúčastnil aj Martin Turček, investigatívny novinár pre Aktuality.sk. Vo svojom príhovore vyzdvihol skutočnosť, že sa spomienka na jeho bývalého kolegu pripomína cez udalosť na akademickej pôde, ktorá je úplne oslobodená od politiky. Podľa Turčeka je odkaz zavraždeného novinára často zneužívaný v politickom boji. Zároveň by v tejto súvislosti mali byť opatrné aj slovenské médiá: „Obávam sa, či aj my novinári nepoužívame Jána Kuciaka ako barličku pri veciach, ktoré sa týkajú našich predstáv o politickej situácii alebo spoločenských pomeroch na Slovensku.“
Odkaz Jána Kuciaka nesie aj predmet Investigatívna žurnalistika. V súčasnosti je možné ho absolvovať na magisterskom stupni štúdia žurnalistiky na UKF. Zakladateľom predmetu je práve Ján Kuciak. „Poňal to po svojom, cez dátovú žurnalistiku,“ uvádza vedúca Katedry žurnalistiky a nových médií Mgr. Andrea Chlebcová Hečková, PhD. „Študenti boli užasnutí, čo všetko vedel nájsť cez verejne dostupné informácie.“
Podľa Lukáša Dika, šéfa Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK), ktorý bol tiež hosťom otvorenia knižnice, sa ale výučbe investigatívy na Slovensku venuje málo. Negatívny trend podľa neho badať priamo v praxi: „Mnohí mladí novinári si dnes dvakrát rozmyslia, či sa stanú nielen investigatívcami, ale vôbec aj tradičnými spravodajcami. Možno je to kvôli vražde, možno majú obavy, možno za tým stoja mnohé útoky zo strany politikov. Tak či tak vždy premýšľajú, či chcú pri práci čeliť niečomu, čomu by naozaj čeliť nemali.“
Napriek tomu boli prvé roky po smrti Kuciaka svedkom novej vlny investigatívnych reportérov. Radoslav Marek, absolvent žurnalistiky a Kuciakov študent, spomína, ako viacerí jeho spolužiaci začali po štúdiu pôsobiť v médiách aj so zameraním na investigatívne témy. „Nebolo to len tým, čo nás na hodinách učil,“ hovorí. „Často nám rozprával, ako je potrebné zaujímať sa o svet okolo nás. To je jeho posolstvo, ktoré by mala niesť aj knižnica. Študenti musia vedieť, že okolo nás existuje množstvo vecí, ktoré si vyžadujú našu pozornosť, aj keď sa spočiatku môžu zdať malé a nepodstatné,“ uzatvára Marek.
Jano si nemyslel, že novinárom na Slovensku niečo hrozí. Stal sa opak
Naďalej aktuálna zostáva otázka bezpečnosti novinárov, a to aj po šiestich rokoch od vraždy novinára a jeho snúbenice Martiny. Potrebu ochrany novinárov zdôrazňuje aj ICJK, ktorého výskumy ukazujú, že mnohí novinári odchádzajú zo žurnalistiky aj z dôvodu častých útokov. Šéf centra Lukáš Diko to ale výhradne ako strach nevníma. „Mnohých novinárov neustále opakujúce sa útoky, a to najmä zo strany vládnych politikov, motivujú, aby rôzne prešľapy naďalej odhaľovali a informovali o nich,“ uvádza. Zároveň dopĺňa, že by to študentov od mediálnej práce odrádzať nemalo. Podľa neho by sa nikto nemal zaoberať myšlienkou, či mu v budúcnosti niečo hrozí, pretože útoky na novinárov nepovažuje za akceptovateľnú súčasť ich práce. „Novinári sú, samozrejme, kritizovateľní, no výhradne cez konštruktívnu kritiku či faktické výhrady. Nemali by byť terčom osobných útokov, ktoré môžu vyústiť až do fyzických útokov či dokonca vraždy,“ uvádza Diko. Napriek tomu odporúča, aby študenti do budúcna získavali dostatočné vzdelanie o tom, ako pri novinárskej práci analyzovať možné riziká.
V časoch, keď Ján Kuciak na univerzite pôsobil, prevládal odlišný názor. „Jána sme sa na tento problém pýtali a on nám odpovedal, že si nemyslí, že by sa novinári mali niečoho podobného na Slovensku báť. Bohužiaľ, stal sa opak,“ spomína Radoslav Marek. „Pokiaľ budeme žiť v spoločnosti, kde sa jedinec cíti bezpečne, budú sa tak cítiť aj novinári. Fyzická bezpečnosť ide ruka v ruke s mentalitou krajiny.“
Foto: Ing. Marián Mancír
Titulná fotografia: Ing. Marián Mancír
