Všetko sa ligoce a ona sa rehoce,
v žilách jej prúdi viac vína ako krvi.
Nevadí, zajtra to skúsi zas, znova,
abstinovať, celkom nová.
Ľudskosti kus, ľúbiť ma skús.
Zostal mi v ruke pohár, čo si mi dal,
toto je trápne, ale…
Ako si sa mal?
Pozerám na dno pohára, prosím, ešte mi nalej.
A poďme už ďalej,
skôr než ma zničí
všetka tá nádej.
Je to len póza, nie je to naozaj,
v očiach sa mi lesknú slzy a z hrdla sa derie strašný krik,
je to však už taký zvyk.
Pozeráš mi do očí, niečo vo mne exploduje,
neskôr zistím, že to bol perikard.
Kardiochirurg beží, asi to nestihne.
Otváram oči a stískam mu ruku,
hovorím, že nevadí, ak neprežijem,
nech sa netrápi.
Zanesené cievy, plné bordelu,
čo je to v nich za hnus?
Och áno, láska po záruke.
Zhnila, splesnivela…
Ťažko sa mi dýcha, doktor hovorí, že je to fajn a bude dobre,
vystrieda ho sestra, niečo mi dáva do žily.
Nepamätám si viac, zaspávam
a som rada.
Zobudím sa ešte?
Na chodbe vidím stopy tvojich topánok,
pri sebe mám krabičku, do ktorej nevládzem pozrieť.
Sestrička sa pýta, či ju otvorí,
vravím, že nie, že potom.
V každom vidíš objekt,
bola som tvoja obeť?
Bol si len výplod mojej fantázie,
áno či nie?
Titulná fotografia: pixaby.com
