Prišli ti niekedy zvláštne niektoré momenty či javy v tvojom živote, no ďalej si im nevenoval hlbšiu pozornosť? Po prečítaní tohto článku sa to možno zmení. Predstavíme si totiž päť fenoménov, ktoré sú skutočne definované v oblasti psychológie – a s vysokou pravdepodobnosťou si sa s nimi stretol už aj ty. Pocit “déjà vu” či placebo efekt rozpozná snáď každý, no existujú ďalšie fenomény, ktoré rozhodne stoja za zmienku.
1. Frekvenčná ilúzia (Baader-Meinhof fenomén)
Predstav si, že prechádzaš obchodným centrom. Obklopuje ťa množstvo vnemov, no ty selektívne započuješ debatu, ktorej aktéri spomínajú niečo, o čom si sa zhodou náhod dozvedel včera na internete. Môže ísť napr. o názov knihy. Neskôr sa pristihneš pri tom, že počas návštevy kníhkupectva ti táto kniha samovoľne padne do oka, aj keď si okolo nej prechádzal už minulý týždeň. Vtedy si si ju nevšimol, pretože si nebol oboznámený o jej existencii. Cestou domov počúvaš podcast, v ktorom sa opäť spomína táto daná kniha. A aby toho nebolo málo, večer pozeráš svoj obľúbený seriál a všimneš si, že jedna z postáv má na nočnom stolíku položenú tú istú knihu. Frekvenčná ilúzia sa dá uplatniť naozaj na čokoľvek. Či už je to nová pieseň, ktorá ťa zaujala, produkt, ktorý si plánuješ zadovážiť, ale aj číslo, ktoré ti naposledy prinieslo šťastie. Jednoducho máš pocit, že určitý predmet alebo jav zrazu registruješ všade. Celé je to však iba kognitívne skreslenie, založené na princípe toho, že tvoj mozog momentálne venuje danej veci zvýšenú pozornosť.
2. Efekt reflektora
Každý z nás zažil situáciu, v ktorej sa necítil príliš komfortne. Vyhodnotil si danú situáciu ako nepríjemnú, pretože sa stala v kolektíve. Podľa tvojej mienky ju určite všetci analyzovali, stal si sa počas nej hlavným bodom programu a všetci si ju budú navždy pamätať. Pravdou ale je, že pre každého je stredobodom vesmíru najmä on sám. To znamená, že to, čo sa ti prihodilo, možno niekto ani nezaregistroval. A ak aj áno, do rána sa na to pravdepodobne zabudne. Efekt reflektora je teda možné definovať ako domnelú predstavu, že človek je “na očiach” viac, ako tomu v skutočnosti je. Toto uvedomenie môže vo veľkej miere napomôcť ľuďom, ktorí sú v širšej spoločnosti rezervovanejší.
3. Hedonická adaptácia
Je to prirodzený mechanizmus mozgu a zároveň schopnosť človeka rýchlo sa prispôsobiť životnej situácii, v ktorej sa aktuálne nachádza. Nie je pri tom rozhodujúce, či danú situáciu alebo udalosť, ktorá jej predchádzala, subjektívne považuje za pozitívnu alebo negatívnu. Po hedonickej adaptácii ju totiž hodnotí neutrálne, pretože si na ňu jednoducho zvykne. Ide o proces emocionálneho vyrovnávania sa našej mysle s dynamikou životných udalostí. Ak sa ti podarí dosiahnuť nejaký cieľ, počiatočné nadšenie postupne opadne a následne si stanovíš cieľ nový, aby si podobný pocit naplnenia mohol zažiť znova. Ak sa ti prihodí niečo zlé, pár dní síce budeš túto skutočnosť vnímať veľmi intenzívne, no potom sa otrasieš a pokúsiš sa ísť ďalej. To je hedonická adaptácia v praxi – pomáha nám napredovať a nevzdávať sa zároveň.
4. Tetris efekt (podľa rovnomennej videohry)
Pomerne zaujímavý, no nie tak ojedinelý psychologický jav, ktorý človek môže spozorovať v prípade, že venuje určitej aktivite nadmerné množstvo času a pozornosti, čo zapríčiní, že vnemy a asociácie spojené s konkrétnou činnosťou zrazu začne mozog podvedome vyhľadávať. Syndróm Tetris môže ovplyvniť vnímanie externého sveta, myšlienok či snov jednotlivca. Priebeh tohto javu bol popísaný a vysvetlený práve na príklade populárnej videohry Tetris. V bežnom živote to však znamená, že ak sa pokúšaš napr. zložiť hudbu, môžeš vo svojom okolí vnímať zvuky, z ktorých by teoreticky mohla vzniknúť melódia, i keď sa vedome nesústredíš na to, aby si ich vnímal.
5. Sebanaplňujúca predpoveď
Pozitivita hory prenáša. Nie vždy je ľahké si veriť, no keď sa dozvieš, v čom spočíva tento fenomén s príznačným pomenovaním, zistíš, že kladný prístup k formulácii tvojich myšlienok stojí za zváženie. Sebanaplňujúce proroctvo pojednáva o tom, že naše skutočné očakávania toho, ako sa vyvinie istá budúca udalosť, vedú k podvedomému konaniu, ktoré spôsobí, že daná udalosť sa podľa týchto našich predpovedí naozaj stane. Ak budeš mentálne nastavený na pozitívnu vlnu, výsledok by mal dopadnúť v tvoj prospech. Ak budeš naprogramovaný negatívne, je možné, že si si to v hlave vopred pokazil. Je to fenomén, ktorý nás núti zamyslieť sa nad príkladmi z nášho života a nad tým, či sa skutočne odohrali podľa spomínaného vzorca. Ľudský mozog je vskutku fascinujúci, čo poviete?
Titulná fotografia: pexels.com
