autor: Juraj Pagáč
Slovenské vysoké školy čaká zásadná zmena: diplomové práce má nahradiť povinná odborná prax. Tieňová ministerka školstva za stranu PS Tina Gažovičová hovorí o reakcii na éru umelej inteligencie, ale aj o rizikách, ktoré reforma prináša – od formálnych stáží až po chaotickú komunikáciu ministerstva. V rozhovore vysvetľuje, čo môže fungovať, čo nie a ako by mala vyzerať moderná podoba záverečných prác.
Čo podľa vás viedlo našu vládu k zmene legislatívy – k nahradeniu diplomových prác povinnou praxou? Je podľa vás diplomová práca v súčasnej podobe skutočne nefunkčná alebo je problém niekde inde? Totiž diplomové práce sa často spájajú s plagiátorstvom.
Svet sa rýchlo mení a vysokoškolské prostredie na to musí reagovať. V prípade povinných záverečných prác vždy existovali problémy s rôznymi podvodmi – či to boli plagiáty alebo si niektorí študenti zaplatili za napísanie práce niekým iným. Tento problém nadobudol úplne nový rozmer v súvislosti s umelou inteligenciou – AI. Dnes ChatGPT napíše prácu o čomkoľvek.
Písanie záverečnej práce má zmysel, keď sa študent príprave skutočne venuje pod aktívnym vedením pedagóga a tým prehlbuje svoju znalosť v danej oblasti. Napríklad, keď robí primárny zber dát. Ak sa to nedeje, a ani školitelia práce poctivo nekontrolujú, je lepšie, keď samotné písanie nahradí prax.
V čom vidíte najväčšie riziká takéhoto zásahu do vysokoškolského systému? Nehrozí, že by sa povinná prax stala len formálnou pečiatkou, podobne ako sa to deje pri niektorých stážach?
Záverečná stáž bude zmysluplná iba vtedy, keď študentom skutočne ponúkne praktické skúsenosti a hlbší náhľad do určitej praxe. Nesmie sa stať, že ich stáž bude spočívať v tom, že budú iba niekomu variť kávu alebo budú zneužívaní ako lacná pracovná sila.
Práve preto vnímam ako veľkú výzvu pre jednotlivé vysokoškolské pracoviská, aby študentom zabezpečili dostatok zmysluplných miest pre stáž. Niektorí študenti možno prídu s vlastnými návrhmi a škola bude musieť posúdiť, či je stáž zmysluplná vo vzťahu k predmetu štúdia.
Nemôže takáto reforma zjednodušiť štúdium slovenským študentom, keďže je veľakrát ťažšie napísať odborný text a hľadať zdroje ako vykonávať prácu, ktorej sa chcú v živote venovať?
Vysokoškolské štúdium nevedie len k akademickej či výskumnej činnosti. Ak sa napríklad niekto má stať lekárom, učiteľkou, sociálnym pracovníkom či inžinierkou – to všetko sú povolania, kde kvalitná prax a reflexia získaných skúseností môže mať pre študentov väčší úžitok, než písanie odbornej akademickej práce.
Slovensko dlhodobo trpí odlivom mladých ľudí do zahraničia – nemôže táto reforma pomôcť znížiť počet študentov, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia?
Odliv mladých do zahraničia je veľký problém nielen pre školstvo, ale celkovo pre budúcnosť Slovenska. Každoročne odchádza 20% maturantov študovať do zahraničia, najčastejšie do Českej republiky. Skutočná tragédia pre krajinu tkvie v tom, že väčšina z nich sa nevracia naspäť na Slovensko, ale zostáva pracovať v zahraničí. Obzvlášť tým trpí východ Slovenska.
Potrebujeme zlepšovať vysokoškolské prostredie, ale aj trh práce a celkovú atmosféru v krajine, aby ľudia mali záujem študovať, pracovať a zakladať si rodiny na Slovensku. Moja obava je, že mnohé kroky súčasnej vlády skôr vyháňajú mladých ľudí zo Slovenska, než že by ich motivovali vrátiť sa do vlasti.
Nemôže byť takáto reforma problematická pre niektoré odbory, v ktorých je ťažké nájsť vhodnú prax? Zároveň nemôže táto reforma zvýhodniť študentov s väčšími kontaktmi?
To by sa nemalo diať, keďže je to zodpovednosť vysokej školy. Samozrejme je potrebné, aby sa študenti ozvali, ak by mali pocit, že sú neprávom znevýhodňovaní.
Ako hodnotíte spôsob, akým sa o tejto zmene komunikuje smerom k verejnosti a akademickej obci?
Komunikácia tejto i ďalších zmien je nedostatočná. Ministerstvo školstva prijalo zmeny vo vysokoškolskom zákone na jeseň v rámci balíka školských zákonov, v ktorom boli až tri nové zákony a štyri novely. Výsledkom bolo, že niektoré zmeny boli prekvapením aj pre samotné ministerstvo, keďže mu v tom množstve návrhov a zmien unikli a už teraz ich musí naprávať – napríklad skrátenie akademického týždňa. Čo je ešte vážnejšie, niektoré zásadné návrhy sa ani neobjavili v návrhoch zákonov v pripomienkovom konaní, ale až v parlamente tesne pred finálnym hlasovaním. V prípade vysokých škôl to bola zmena v patentovej politike. O tejto zmene nestihla prebehnúť žiadna široká diskusia. Pritom ide o zásadnú zmenu, lebo škola podľa nej prichádza o podiel na autorstve a na zisku z patentov, napriek tomu, že boli vytvorené vedcami a odborníkmi na pôde univerzity s jej zariadením. Zmien, ktoré ministerstvo v balíku zákonov prijalo je toľko, že ich nestíha vysvetľovať tým, ktorých sa týkajú. To vnáša do škôl neistotu a nervozitu.
Čo by podľa vás malo byť minimom odborných konzultácií predtým, ako sa takáto reforma vôbec dostane do parlamentu?
Každý nový zákon by mal prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním. Žiaľ, súčasná vládna koalícia často obchádza pripomienkové konania a mnohé zákony predkladajú do parlamentu v skrátenom konaní bez toho, aby spĺňali zákonné podmienky. Nový vysokoškolský zákon v tomto smere splnil kritériá a bol aj na pripomienkovanie verejnosti. Avšak i v ňom pribudli zásadné zmeny na poslednú chvíľu, ktoré školy zaskočili, a to spomínané dôležité zmeny v patentovej politike. Konkrétne v prípade vysokoškolskej legislatívy by mala byť diskutovaná aj s kľúčovými aktérmi, ako je Rada vysokých škôl, Slovenská rektorská konferencia a v neposlednom rade Študentská rada vysokých škôl.
Ak by ste mali navrhnúť reformu záverečných prác, ako by vyzerala? Ktoré zahraničné modely by mohli byť pre Slovensko inšpiráciou?
Záverečné práce na univerzitách stále pretrvávajú, no čoraz viac sa hovorí práve o praxi, ktorú už niektoré krajiny zaviedli. Ďalšou alternatívou, ktorá sa vo svete uplatňuje, je samotná záverečná ústna skúška. Dôležité je najmä reagovať na realitu, ktorá prichádza s AI, teda že klasické kompilačné záverečné práce, rôzne analýzy diel už nemajú veľký zmysel, pretože ich môže urobiť AI. A tam, kde záverečné práce zostanú, je nevyhnutné, aby za nimi bol vlastný prínos a výskum – či už v laboratóriu, v odbornej dielni, v teréne alebo v archíve.
Titulná fotografia: súkromný archív Tiny Gažovičovej
