autor: Juraj Pagáč
Sociálne siete sú prirodzenou súčasťou života mladých ľudí, no zároveň prinášajú riziká, na ktoré deti často nie sú pripravené. Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová v rozhovore upozorňuje na rastúce problémy spojené s ich používaním a vysvetľuje, prečo sa na európskej úrovni čoraz intenzívnejšie diskutuje o ich regulácii.
Čo spustilo iniciatívu Európskeho parlamentu k zákazu sociálnych sietí? Mnohé krajiny už začali podnikať vlastné kroky na reguláciu sociálnych sietí. Nemala by si to každá krajina riešiť sama? Je v tom rozdiel, keď to rieši Európsky parlament?
Tlak ide zdola – od rodičov, ktorí si nevedia pomôcť a na vlastné oči vidia, ako sociálne siete a digitálny svet ovplyvňujú ich deti. 93% Európanov považuje ich negatívny vplyv za naliehavý problém. Je našou zodpovednosťou reagovať. Samotnú reguláciu podľa prieskumov schvaľuje aj tzv. generácia Z (traja zo štyroch opýtaných podporujú vekové ohraničenie). Ochrana detí v online prostredí je mojou absolútnou prioritou.
Zároveň je dôležité dodať, že digitálne platformy nepoznajú hranice. Ak by si každý štát stanovil iné pravidlá, vznikol by chaos a obchádzanie systému. Na Slovensku by napríklad na sociálnej sieti nemohlo byť 15 ročné dieťa, ale u starých rodičov v Česku už áno, lebo by malo iné pravidlá? Spolu ako Európska únia sme navyše silnejší v presadzovaní a vymáhaní pravidiel od technologických gigantov, ktorí za sociálnymi sieťami stoja. Preto sa prikláňam k spoločnému, harmonizovanému európskemu prístupu.
Aké problémy u detí a tínedžerov ste identifikovali, ktoré vás presvedčili o potrebe takejto legislatívy? Viete pomenovať konkrétny príklad, keď mala sociálna sieť negatívny vplyv na maloleté dieťa?
Som v pravidelnom kontakte s odborníkmi a odborníčkami v oblasti duševného zdravia. Rozhodnutia, ktoré robím, vychádzajú z dát a z konzultácií s expertmi v danej oblasti. Práve oni hovoria, že sociálne siete absolútnym spôsobom prehlbujú pocit osamelosti, ktorým generácia mladých ľudí trpí. Preukázateľne spôsobujú závislosť, spúšťajú dopamínové reakcie a oslabujú sebakontrolu. A potom sú tu aj spomínané dáta: Deti a dospievajúci v celej Európskej únii čelia kríze duševného zdravia. 78 % tínedžerov kontroluje svoje zariadenia každú hodinu, 46 % to robí neustále.
Ak by som mala uviesť konkrétny príklad, tak by to bol prípad v Los Angeles, kde mladá žena začala používať YouTube už ako 6-ročná, Instagram ako 11-ročná a neskôr aj TikTok a Snapchat, pričom súd rozhodol, že spoločnosť Meta jej musí vyplatiť odškodné za negatívny vplyv na jej duševné zdravie.
Sociálne siete zároveň používame každý deň – či už na zábavu, alebo na prácu. Neuzatvárame tak deti do nejakej bubliny? Čo podľa vás sociálne siete deťom najviac berú a čo im naopak môžu dať?
Iniciatíva smeruje k vekovej regulácii. Cieľom je, aby deti a mladí ľudia vyrastali v bezpečnom, zdravom a sebavedomom digitálnom prostredí. Sociálne siete sú súčasťou života, no bez jasných hraníc vystavujú deti tlakom a rizikám, na ktoré mnohokrát nie sú pripravené – napríklad prehlbujú pocit osamelosti či porovnávania sa s idealizovaným obsahom. Preto potrebujeme deti a mladistvých najprv naučiť, ako týmto rizikám čeliť. Aj do vody pustíte dieťa až vtedy, keď sa naučí plávať. Princíp je podobný.
Psychológovia upozorňujú, že úplný zákaz sociálnych sietí môže negatívne zasiahnuť najmä introvertnejšie deti alebo deti z menších obcí, kde je menej možností na trávenie voľného času. Ako tieto argumenty zohľadňujete pri príprave regulácií?
Rozumiem týmto obavám a preto pravidelne v tomto kontexte zdôrazňujem, že ohraničenie sociálnych sietí nemôže byť jediný krok. Existuje veľký dlh voči deťom a mladým ľuďom v podobe nedostatočnej psychologickej podpory, na školách chýbajú školskí psychológovia a psychologičky, potrebujeme budovať komunitné centrá a miesta, ktoré deťom a mladistvým pomôžu vytvárať vzťahy, v bezpečnom prostredí komunikovať svoje názory, skúsenosti a pocity. A zároveň mladých ľudí, učiteľov a rodičov vzdelávať v oblasti digitálnej gramotnosti. Zároveň rozvoj digitálnej gramotnosti veľmi presadzuje moja politická rodina Renew Europe. Eurokomisárovi McGrathovi sme predložili možné zmeny v polovici októbra, na základe ktorých členské štáty mali koncipovať konkrétnu stratégiu zahrnúť digitálnu a mediálnu gramotnosť do národných školských osnov a rozvíjať iniciatívy na podporu kritického myslenia. Mali by sme podporovať programy, ktoré naučia deti aj dospelých v digitálnom prostredí kriticky rozmýšľať, rozoznávať riziká, dezinformácie a porozumieť algoritmom.
Deti často používajú sociálne siete aj na školské účely – na komunikáciu pri skupinových projektoch či zisťovanie úloh. Nesťaží im táto legislatíva štúdium?
Komunikácia so spolužiakmi je dôležitá, no existujú viaceré spôsoby, ktoré ju umožnia. Komunikovať môžu cez emaily, sms, chatovacie aplikácie, na Slovensku vedia komunikovať napríklad aj priamo cez Edupage.
Zároveň je veľmi dôležité dodať, že každá platforma predstavuje úplne iné riziko, preto potrebujeme prístup založený na ich dôslednom posúdení vyhodnocovaní. Na konkrétne znenie zákona si ešte musíme počkať. Už v lete 2026 by mala Európska komisia oznámiť výsledky a odporúčania panelu expertov, ktorý k tejto téme zvolala.
V zákaze sa uvádza konkrétny vek, do ktorého by deti nemali navštevovať sociálne siete. Nemôžu to obísť, keďže si dnes vedia na sociálnych sieťach nastaviť iný vek, než majú? Ako by mal tento mechanizmus fungovať, aby ho systém alebo rodičia vedeli overiť?
To, že je možné obchádzať pravidlá, nie je žiadna novinka. Nikdy to však nebol ani nemá byť dôvod na to, aby pravidlá neexistovali. Regulácia prináša rámec, je to aj spoločenský signál, ktorý hovorí o tom, čo a kedy je či nie je správne.
Pomôcť by mala aplikácia EÚ na overovanie veku, ktorá prebieha testovacou fázou v niektorých členských štátoch a mala byť sprístupnená do konca roku 2026. Ide o mobilnú aplikáciu, ktorá umožní občanom EÚ bezpečne ukladať, spravovať a zdieľať digitálne verzie dokladov. Vek umožní overiť bez toho, aby sme s platformami zdieľali citlivé údaje ako je napr. dátum narodenia.
Existuje konkrétna krajina, ktorá už zákaz sociálnych sietí aplikovala? Uviedli by ste ju ako príklad? Prečo?
Takouto krajinou je napríklad Austrália, ktorá zákaz sociálnych sieti zaviedla koncom roku 2026. Je to prvá krajina na svete, ktorá takéto obmedzenie zaviedla. Francúzsko už tiež schválilo zákon, ktorý sociálne siete limituje od 15 rokov. Platiť by mal od jesene 2026.
Titulná fotografia: súkromný archív Vereoniky Cifrovej Ostrihonovej
