Strávili ste istú dobu na inej VŠ alebo súčasne navštevujete dva odbory? Študujete externe alebo na túto formu chcete prestúpiť, lebo z brigády popri škole by ste radi urobili trvalé zamestnanie? V týchto prípadoch sa školné týka aj vás. A môže poriadne odľahčiť vašu peňaženku.
Možno sa aj vo vašom okolí nachádza známy, ktorý rád rozpráva vtipné historky o tom, ako ho z prvej VŠ vyrazili, druhú nestíhal a zanechal a titul získal až na tretej. A to všetko takmer zadarmo – iba za „vreckové” na ubytovanie, stravu a zvyčajné študentské výdavky. Doba pokročila a okrem toho, že náklady na existenciu študenta sa rapídne zvýšili, rezort školstva siaha do našich pokladničiek čoraz častejšie. Ako platiaci externista a študentka, ktorá rok navštevovala inú VŠ, sme sa teda rozhodli zaostriť na postrach s názvom školné.
Noví externisti zaplatia
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR vysokoškolský zákon odporoval ústave, keď vytváral dve skupiny externých študentov – platiacich a neplatiacich. Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ) preto prišiel s riešením povinne spoplatniť externú formu štúdia na verejných a súkromných VŠ. Keďže externistov, ktorí doteraz neplatili, dotoval štát, po novom VŠ od štátu peniaze nedostanú. Zákon by však nemal platiť retroaktívne, preto ak ste začali študovať bezplatne, takto štúdium aj dokončíte. Nové podmienky sa majú týkať až externistov prijatých na VŠ od nasledujúceho akademického roka.
Novinka môže ohroziť niektoré študijné odbory, o ktoré nebol veľký záujem a študenti ich navštevovali iba kvôli bezplatnému štúdiu. Zároveň je prinajmenšom otázne, či povinné spoplatnenie externého štúdia a odobratie príspevkov na externistov možno považovať za spravodlivé. Ak totiž študujú popri zamestnaní, platia štátu dane a odvody. Navyše, školné, ktoré sa pohybuje od niekoľkých stoviek až po tisíce eur, je často problematické platiť a je iba na šikovnosti samotných študentov, že stíhajú pracovať a popritom navštevovať VŠ.
Šikovní či leniví?
Pocit krivdy majú rovnako aj študenti, ktorí síce študujú denne, no dva odbory súčasne alebo už majú jedno štúdium za sebou. Prekračujú totiž štandardnú dĺžku štúdia a školné sa vzťahuje aj na nich. Platia teda za vlastnú šikovnosť a doplácajú na nezodpovedných. Bývalá vláda totiž tento krok obhajovala tým, že zo škôl konečne vymiznú „veční študenti”, ktorí sa tu zdržiavali iba preto, aby nemuseli pracovať či plniť úrady práce. Okolo novely pretieklo už veľa vody, faktom ale ostáva, že ak patríte k jednému zo spomínaných prípadov, školné si určite zaplatíte.
Z osobnej skúsenosti vám však vieme poradiť, že ak máte na konte dobré študijné výsledky, reprezentačné úspechy, zdravotné alebo sociálne problémy, za pokus stojí podať žiadosť o zníženie, prípadne o odpustenie školného.
A čo inde?
Samostatnou kapitolou je štúdium na súkromnej VŠ, kde si zaplatíte bez výnimky na oboch formách štúdia, dennej i externej. V zahraničí však nie je žiadnou výnimkou, že školné si povinne platia nielen študenti súkromných, ale aj verejných VŠ. Podobný systém plánujú zaviesť aj naši západní susedia, ktorí s povinným spoplatnením vysokoškolského štúdia počítajú už od akademického roka 2013/2014. Školné sa bude pohybovať do výšky 10 tisíc českých korún (386 eur) za semester, bude však mať prívlastok „odložené”. Česká vláda teda študentom umožní, aby ho splatili až po získaní titulu a dosiahnutí priemernej mzdy. Ak ani po 20 rokoch od ukončenia štúdia nebude mať absolvent takýto plat, od splácania pôžičky ho definitívne oslobodia.
Povinnú platbu už niekoľko rokov poznajú aj vysokoškoláci v Británii, no v novembri ich zaskočila informácia o trojnásobnom zvýšení školného, ktorým chce vláda kompenzovať diery v rozpočte. Poplatok sa má zvýšiť až na 9 tisíc libier (v prepočte 10 tisíc eur) ročne, čo študentov a pedagógov prinútilo protestne vyjsť do ulíc. A čo ak školné zavedie naša vláda – postavíme sa na odpor aj my?
autori článku: Dominika Babulicová, Boris Hostinský
autorka foto: Bc. Petra Čergeťová
