Vicky Cristina Barcelona, dráma/romant./komédia, USA/Špan., 2008, scenár a réžia: Woody Allen, 96 min., hrajú: Rebeca Hall, Scarlett Johansson, Javier Bardem, Chris Messina, Patricia Clarkson, Kevin Dunn, Penélope Cruz
Filmy Woodyho Allena sú veľmi špecifické, určené pre pomerne úzku skupinu divákov, a to najmä tie, v ktorých hral aj on sám. Teda aspoň také zvykli byť. Zdá sa mi však, že v jeho posledných filmoch (resp. rokoch, pretože je známy tým, že za rok natočí jeden film), akoby si povedal: „Dosť bolo neurotických komédií!“ a zmenil štýl.
Neznamená to však, že by sa vzdal sledovania krajných emócií alebo charakterov, ktoré sú niečím výnimočné. Napríklad vo filmoch Cassandra´s Dream alebo Match Point – Hra osudu riešil okrem iného otázky zodpovednosti za vlastné činy a svedomia, a keby som nevedela, že ich robil on, zrejme na to ani neprídem. Vybočením zo svojho štýlu sa však W. Allen priblížil širšej skupine divákov. Ale aký vlastne je jeho najnovší film?
Vicky (R. Hall) a Cristina (S. Johansson) sa rozhodli, že strávia leto v Barcelone. Tieto dve najlepšie kamarátky však snáď okrem záujmu o umenie nemajú nič spoločné. Vicky je cieľavedomá žena, ktorá presne vie, čo v živote chce a kam smeruje. Študuje katalánske umenie a chystá sa vydávať za Douga (Ch. Messina), úspešného a predovšetkým spoľahlivého mladého muža. Cristina je umelkyňa na voľnej nohe, práve dokončila svoj 12-minútový filmový debut, a nevie, čo v živote chce. Vie iba to, čo nechce. V Barcelone žijú u navonok šťastného manželského páru Marka (K. Dunn) a Judy (P. Clarkson).
Čo v živote všetkých zamieša karty, je ich stretnutie s charizmatickým a mimoriadne príťažlivým maliarom Juanom Antoniom (J. Bardem). Ten ich takmer okamžite po zoznámení pozve, aby s ním strávili víkend v Oviede. Cristina, ktorú Juan Antonio očaril už na prvý pohľad, okamžite súhlasí a presvedčí aj svoju racionálne založenú kamarátku Vicky, ktorej sa tento nápad vôbec nepozdáva. Paradoxne je to práve Vicky, ktorú tento víkend poznamená najviac. Začne riešiť dilemu, či je dobré žiť presne nalinkovaným životom, aký si predstavovala a po akom túžila. Odhovára ju od toho najmä Judy, ktorá vo vzťahu s Markom zrejme urobila rovnakú chybu, akú sa chystá urobiť Vicky. Cristina začne s Juanom žiť a po neúspešnom pokuse o samovraždu sa k nim prisťahuje Juanova exmanželka Maria Elena (P. Cruz), s ktorou sa Juan rozišiel po mimoriadne búrlivom manželstve a po ešte búrlivejšom rozvode, ale ktorú ešte stále neprestal milovať a obdivovať. Ako dopadne tento netypický vzťahový trojuholník, alebo, ak chcete štvoruhoník, sa dozviete, ak sa vyberiete do kina.
Okrem zaujímavej dejovej časti je mimoriadna aj estetická zložka filmu. Čarokrásne zábery Katalánska a katalánskej architektúry a umenia, ktoré môžeme v tomto filme vidieť v kombinácií s úžasnou španielskou hudbou, to je naozaj zážitok pre každého diváka. Každý záber mi z vizuálneho hľadiska pripadal úplne dokonalý. Ak je v kine dosť teplo, naozaj sa cítite ako v Španielsku. Obraz, podobne ako v mnohých ďalších filmoch W. Allena, sprevádza trefný vysvetľujúci komentár.
Mimoriadne dobrý je tiež výber hereckého obsadenia. Vzhľadom k tomu, že vo filme nevystupuje veľa postáv, bolo nevyhnutné, aby každý herec bol výraznou osobnosťou a aby zároveň zapadal do celku. To sa v tomto prípade dokonale podarilo. Herecké výkony boli vyrovnané a veľmi presvedčivé. Ako iste viete, Penélope Cruz dostala za úlohu Marie Eleny Oscara v kategórii vedľajšia ženská úloha, a určite zaslúžene. Vynikajúci bol herecký výkon Javiera Bardema, ktorý by pohľadom asi zviedol aj stĺp. Scarlett Johansson sa stala múzou W. Allena, preto je, dá sa povedať, povinnou výbavou jeho posledných filmov. Rebeca Hall mi mimoriadne pripomína mladú Diane Keaton v jeho staršom filme Annie Hall, aj keď neviem, prečo. Tvorcom filmu sa tiež mimoriadne dobre podarilo postaviť do kontrastu španielsky temperament (Juan Antonio, Maria Elena) s americkou racionalitou (Vicky, Doug, Mark).
Trochu nevýrazne vyznieva záver filmu. Mala som pocit, akoby autori nevedeli, ako dohrať túto výborne rozohratú šachovú partiu. Alebo to bol zámer? Namiesto očakávanej katarzie a bodu zlomu prišiel koniec, ktorý v podstate uspokojí divákov z hľadiska zvedavosti – dáva odpoveď na otázku, ako to so všetkými dopadne, ale to mi v tomto prípade ani zďaleka nestačilo. Každopádne, toto je film, na ktorý sa skutočne oplatí ísť.
autor článku: Hana Justová
