Trieda Andreja Hlinku. Prvá chodba vpravo, potom rovno a na konci zase doprava. Takto navigovaná pani vrátničkou som našla veľkú telocvičňu PF UKF. Na dverách bol nápis: MARATÓN V AEROBIKU. Som tu správne.
Za stolom sedelo zopár chalanov, ktorí spisovali mená účastníkov. Postupne poprichádzalo 57 športuchtivých študentov. Decká z UKF, decká z SPU, ale aj stredoškoláci, ktorí si chceli dokázať, že ,,to” vydržia. Každému bolo pridelené číslo, ktoré si priviazal na hruď. Nebolo treba sa dopredu nahlasovať, ani posielať extra špeciálne prihlášky. Kto chcel, jednoducho prišiel. Ale veru, nebolo to len tak pre každého.
Bolo 15:00 hod. a maratón začal. Katedra telesnej výchovy a športu, ktorá mala celú akciu pod palcom, zorganizovala 5 blokov cvičenia. Každý blok mal 45 minút, oddelené boli krátkymi prestávkami. Víťazi teda museli vydržať ,,hopsať” 5 hodín. Začalo sa mix aerobikom. Klasická zostava, klasické kroky. Telocvičňou sa niesli pokriky ako véčko, mambo, step tač atď. Predné rady zvolili akčné tempo, v zadnom rade bolo aj zopár chalanov, ktorí pohyby iba naznačovali. Toto sa však rýchlo zmenilo. Každý rad sa totiž dostal dopredu. Na nejaké ulievanie nebol čas a ani priestor. Tak ako organizátori mysleli na záležitosť ulievania, mysleli aj na mnohé iné. Zabezpečená bola zdravotnícka pomoc, fľaše s vodou, ozvučenie telocvične… Koniec koncov, bol to už šiesty ročník takéhoto maratónu. Po prvom kole prišiel na rad trošku výbojnejší tae-bo blok. S ním sa zmenili aj pokriky, ktoré zneli v telocvični, na drsnejšie a dravšie. Cvičiteľka Monika dala deckám značne zabrať. Apropo, cvičitelia! Tí boli všetci odborníci, pozháňaní z okolitých fitnescentier. O 16:40 hod. prišiel na rad opäť mix aerobik. Sedela som na lavičke a pozorovala tie decká, čo pôsobili tak úžasne spokojne a šťastne, hoci už začínali ťahať druhú hodinku. Chodím cvičiť aerobik, ale musím povedať, že hodina mi na uvoľnenie všetkých endorfínov dokonale stačí.
Jediný medzi ženami
S postupom času bolo aj účastníkov čoraz menej. Porota v niektorých kolách zopár ľudí povyhadzovala. Keď prišli na rad fit lopty, bolo cvičiacich len okolo 23. Lopty boli také oddychovo príjemné, že do ďalšieho kola postúpili všetci, 
bez výnimky. O 18:20 hod. začal dance aerobik. S ním prišiel na scénu jediný chlap precvičovateľ – Tomáš. Jeho ,,tanečné” kreácie boli trošku zložitejšie, chvíľu trvalo, kým si súťažiaci zvykli na to, ako treba prepletať nohami. V každom prípade nepotrápili len telo, ale aj myseľ. Tomáš ich rozdelil na dve družstvá, ktoré cvičili oproti sebe. Od začiatku som mala vytipovaných svojich favoritov. Všimla som si aj jediného chalana, ktorý vydržal až do konca. Mal červenú šiltovku a neuveriteľne sa snažil udržať krok s babami. Vyhodnotenie prišlo okolo 19:45 hod. Vyhlasovalo sa prvých šesť miest. Chalan v červenej šiltovke sa umiestnil na štvrtom mieste. Víťazi boli odmenení sponzorskými cenami. Napriek tomu, že vonkajších pozorovateľov nebolo až tak veľa, diváci sa striedali počas celého trvania maratónu. Atmosféra bola uvoľnená. Zapojiť sa mohol aj človek bez poradového čísla, každý kto si chcel ,,zahopsať”. Hudba, ktorá sa v jednom kuse rinula z reprákov, bola naozaj chytľavá. Dravá muzika, úsmev na tvárach tých čo cvičili, ešte väčší úsmev na tvárach tých, čo prekonali samých seba a spokojnosť na strane organizátorov – aj takto by sme mohli charakterizovať šiesty ročník maratónu v aerobiku. Maratónu, ktorý pre nás v rámci Nitrianskych univerzitných dní pripravila UKF v spolupráci s SPU.
Organizátori mysleli aj na iné. Zabezpečená bola zdravotnícka pomoc a fľaše s vodou.
autorka článku:Karolína Lacová
autorka fotografií: Karolína Lacová
