Drvivá väčšina mladých ľudí už po prečítaní nadpisu otočí list. Alebo sa mýlim? Hudbou tohto typu ľudia mnohokrát opovrhujú (možno práve preto, že ju nepoznajú). Tí, ktorí ju však počúvajú, majú iný názor. Priznávam, patrila som k tomu nemalému percentu, čo black metal ako hudobný (či životný) štýl odmieta, no nerada žijem v nevedomosti. A internet je pre mňa malý (a najmä nie vždy pravdivý) zdroj informácií. Preto som poprosila kamaráta, ktorého oblečenie a účes naznačuje, že má k tomu blízko, o interview. Po prečítaní zostanete aj vy prekvapení, čo sa v duši mladého metalistu vlastne odohráva.
Prečo práve black metal, čím je podľa teba výnimočný? Kedy a ako si sa k nemu dostal?
Akosi to vyplynulo samo. Už od malička som počúval tvrdšiu hudbu než moji rovesníci. Dostal som sa k nemu približne v štrnástich. Bolo to prostredníctvom nie tak úplne pravej black metalovej kapely. Skupina Dimmu Borgir neoplýva vždy prívetivými pomenovaniami. Vďačím im však aspoň za to, že som sa prostredníctvom nich „preklikal” ku kvalitnejšiemu black metalu. Ten najlepšie vystihuje moje pocity. Existuje niekoľko delení, napríklad hudobné. Najzákladnejšie sú black metal, pagan/folk black metal, symphonic black metal, raw black metal a depressive black metal. Každý z nich ma iný zvuk a inú atmosféru, iné posolstvo. Podľa momentálnej nálady si vyberiem okruh a počúvam. To sa mi páči najviac. Vlastne ani nepotrebujem inú hudbu.
Čím sa odlišuje od inej hudby? Dá sa black metal nazvať aj životným (nielen hudobným) štýlom?
Mnohí ľudia ho nepovažujú za hudbu. Ale to samozrejme iba tí, ktorí neodhalili jeho náladovosť a atmosféru. Niečo by mal v človeku evokovať. Spája sa aj so životným štýlom, nielen kvôli obliekaniu. Je citový. Nemyslím, samozrejme, len kladné pocity. Aj nenávisť má v tejto hudbe úlohu.
Ktorú kapelu či skupinu považuješ za najlepšiu?
To naozaj nemôžem povedať konkrétne. Veľmi sa mi páči prvá vlna nórskeho black metalu, ale taktiež si veľmi rád vypočujem východoeurópsky a aj nemecký. V neposlednom rade je tu aj slovenská scéna. Nechcem zovšeobecňovať, ale nenašiel som veľa kapiel, ktoré by mi sedeli a boli by z Talianska, Grécka či Španielska.
Stretávaš sa aj s negatívnymi reakciami?
Black metal je do istej miery intolerantný. Takže je prirodzené, že sa stretávam aj s nepriaznivými reakciami okolia. Slovne som napádaný ortodoxnými veriacimi bez toho, aby som im niečo priamo spravil. V spoločnosti žije množstvo ľudí nepripravených na iný názor, ako je ten ich.
Čo pre BM znamenajú symboly?
Je tu istá myšlienka anti -kresťanstva, -židovstva a -islamu ako vzoprenie sa viere. Pre každého to znamená niečo iné. Poznám dokonca aj kresťana, ktorý black metal počúva.:) Áno, symboly sú používané. Pentagram a rôzne iné okultistické, ale aj pohanské symboly.
Nezaraďujú ťa často k extrémistom?
Nemajú dôvod, lebo ním nie som, ale black metal je skutočne extrémny hudobný žáner. Vezmime si mýtmi opradené satanistické hnutie v Nórsku a ich vypaľovanie kostolov. Či niektorých pravicových extrémistov, ktorí využili ako spôsob propagandy práve black metal. Je na každom z nás, ako to bude brať. Každý nech sám zváži, do akej miery sa stane jeho súčasťou.
autor článku: Petra Böhmerová
zdroj fotografií: anus.com
