Krásne počasie, veľké mesto, davy ľudí na jednom mieste a ľudoprázdno o uličku ďalej, malé obchodíky s tým najprekvapujúcejším sortimentom na tých najprekvapujúcejších miestach, rozkvitnuté parky a bujným rastlinstvom prekvitajúce cintoríny, pestrofarebné grafity neznámych umelcov, ulice pomenované po dávno zabudnutých ľuďoch histórie, zvláštne postavičky a blázni, to všetko je možné vidieť len na jedinom mieste zvanom „Kdetodočertasom?”
Ani neviem, koľko miest a miestečiek som objavila, keď som niekde zablúdila. Som totiž rodená bludička. Kým na nejaké miesto nejdem so skúseným doprovodom niekoľkokrát, môžete si byť istý, že sa naň sama len tak nedostanem. Moja nenormálne vyvinutá priestorová orientácia mi však už robí radosť, lebo vďaka nej je zo mňa malý dobrodruh, objaviteľ.
Poviete si, že stratiť sa a zablúdiť je ľahké a zvládne to aj dieťa. Áno, ale to, čo zvládne každé dieťa a každý blázon, nemusí byť také jednoduché pre mapami, atlasmi, GPS, značkami vychovávaného a inteligentného jednotlivca hračkou. Ako niekto v blúdení skúsený som si pre vás pripravila nasledujúce rady, ktoré vám môžu pri strácaní sa pomôcť:
1. Harmonogram. Je dobré mať miesto určenia, kam sa chcete dostať. Je dobré vedieť, kedy tam máte byť. Je dobré vedieť, ako dlho môžete blúdiť.
2. Dobré počasie. Najlepšie je blúdiť v lete. Je teplo a väčšinou neprší. Blúdenie sa nedá vychutnávať, ak je vašim jediným cieľom zohriať sa doma pod perinou, ani ak stojíte premoknutý pod nejakým mostom. Ak hlásia naozaj zlé počasie, radšej si poriadne naštudujte mapu a cestovný poriadok.
3. Dostatok času. Nie je dobré stratiť sa, ak sa niekam naozaj ponáhľate. Na blúdenie je dobré vyhradiť si určitý čas predtým, ako máte byť na mieste určenia. Môžete sa potom odviesť nesprávnym spojom na nesprávne miesto, ktoré sa ukáže ako to najsprávnejšie. Môžete zablúdiť do neznámych obchodíkov, vinární, antikvariátov, a to všetko bez výčitiek, že vaša prítomnosť je potrebná, nevyhnutná, užitočná atď., niekde inde. Môže sa vám stať, že budete meškať, avšak to meškanie by malo byť v rámci normy. Ak ste pánom svojho času alebo turista, blúdenie nazvite spoznávaním a vyhraďte si naň neobmedzený čas.
4. Peniaze a mobil. Ak sa rozhodnete stratiť skutočne profesionálnym spôsobom alebo sa tak nerozhodnete, ale sa vám to podarí, môže sa vám stať, že sa ocitnete na mieste, z ktorého je len ťažké dostať sa na miesto známe. Môžu vám ujsť autobusy, môže prísť večerný súmrak a s ním aj strach… Preto je dobré mať peniaze na taxík, ktorý vás ľahko nájde aj podľa názvu ulice, s ktorým ste sa nikdy nestretli. Financie sa zídu aj na už spomínané nákupy či prieskumy tých najväčších vychytávok na miestach, kde by ste to nikdy nepredpokladali.
5. Pohoda. Pokiaľ patríte k večne stresujúcim občanom, radšej sa nestrácajte. Fakt, že sa nachádzate na neznámom mieste, vám určite váš psychický stav nezlepší. Ak ale do tejto skupiny nepatríte, strácanie sa vám určite pridá na nálade. Do krvi sa v neznámom prostredí vylúči adrenalín a ďalšie hormóny, a všetci bludiči mi určite dajú za pravdu, že práve o adrenalín pri blúdení ide.
6. Dobré mesto, dobré miesto. Stratiť sa vo veľkomeste v cudzej krajine vám môže priniesť oveľa viac adrenalínu, než je zdravé. Turisti, ktorí sú v určitých krajinách automaticky považovaní za bohatých, by sa mohli v nebezpečných štvrtiach dostať do problémov. Ideálne na strácanie sú historické mestá a štvrte, kde kusy histórie objavíte za každým rohom. Na ne je dobré vyhradiť si dostatok času (viď bod 3). Extrémom sú pokusy stratiť sa v malých mestách. Na jednej hlavnej triede tvoriacej celé mesto sa ani len nedá blúdiť v kruhu.
Blúdenie je spôsob spoznávania, koníček, zdroj stresu alebo životný štýl. Vyberte si. Blúďte.
autorka článku: Hana Justová
zdroj fotografie: archív
