Každý žiak, ktorý prichádza na vysokú školu a stáva sa študentom, má pred svojim nástupom na vysokú školu, a samozrejme, aj po ňom veľa očakávaní a často aj strach z toho neznámeho, čo príde. Najčastejšie to býva obava z odlúčenia od rodiny, priateľov, ľudí, ktorých pozná, zo stavu internátnej izby, ktorá sa na najbližších niekoľko mesiacov stane jeho domovom, či bude vychádzať so spolubývajúcimi, spolužiakmi a profesormi. A práve preto tu bol Teambuilding pre prvákov. Mal nám všetkým ukázať, že aj ostatní sa budú potýkať s rovnakými problémami a obavami ako my. Mal nás zoznámiť, spojiť, aby sme si v budúcnosti boli schopní pomáhať.
Spočiatku som trochu váhala, či sa na spomínaný Teambuilding, ktorý zorganizovala študentská nezisková organizácia AIESEC, prihlásim. Hlavne preto, že som nevedela, čo ma čaká, a pri spomenutí pohybových úloh som si povedala, že na to rozhodne nemám. Neskôr však prevážila túžba zažiť niečo nové, zaujímavé a najmä spoznať nových ľudí.
Úloh bolo niekoľko, spomeniem len tie, ktoré boli pre mňa najzaujímavejšie a najkreatívnejšie. A to napríklad prenášanie lentiliek na určitú vzdialenosť len pomocou dvoch špajdlí, beh po vyznačenej trase len za pomoci zrkadla alebo lúštenie morzeovky. Trvalo to len dve hodiny, no zabavila som sa ako málokedy predtým sledujúc moje vlastné výkony a aj výkony (mojich) spolubojovníkov. Zavŕšením celého Teambuildingu bola vojna v zmysle(:) „prežije len najsilnejší”. A presne tak sa aj bojovalo, o víťazstvo! Tri tímy proti sebe, konečný duel bol žensko-mužský, čiže sa bolo na čo pozerať…
Bola som veľmi prekvapená, že zo všetkých prvákov, ktorí tento akademický rok pribudli na UKF, sa na celú túto akciu prihlásilo len 40 – 50 študentov a ešte aj z tohto malého počtu prihlásených sa reálne zúčastnilo sotva 15 ľudí.
No nevadí… Pre mňa to bol nezabudnuteľný zážitok a som si istá, že aj pre ostatných ľudí, čo sa zúčastnili. Zase sme si o niečo bližší a v dave neznámych ľudí sa na mňa vždy usmeje povedomá tvár z Teambuildingu.
Na záver by som chcela odkázať organizátorom z AIESEC, že som sa neskutočne bavila a veľmi rada by som si akciu podobného typu zopakovala, bez ohľadu na to, že som z konečnej bitky prišla celá zelená od trávy. Odviedli ste kus dobrej práce, takže len tak ďalej. Pevne verím, že budúci rok Vám bude odmenou vysoká účasť a ešte väčšia zábava.
autorka článku: Zuzka Čapčíková
zdroj fotografií: AIESEC Nitra
