„Čo je typické pre Brazíliu? Asi to, že majú všetko: ľudí každej pleti, bujnú exotickú prírodu na severe a krajinu pripomínajúcu Európu na juhu, krásne pobrežie aj vnútrozemie, veľakrát vyprahnuté počas obdobia sucha, obrovské vzdialenosti z miesta na miesto, civilizovaný svet vo veľkých mestách, ale aj indiánov v pralese – je to krajina obrovských kontrastov,” zamyslela sa jedna z trojice autoriek knihy Brasil – Brazília Anna Koláriková.
Stretli sme sa na podujatí Bibliotéka 2011, kde bola publikácia oficiálne uvedená do života veľvyslankyňou Brazílie Mariliou Sardenberg Zelner Gonçalves. Jedna z autoriek knihy nám porozprávala nielen o knihe a dôvodoch jej vzniku, ale aj o najväčšej a najľudnatejšej krajine Južnej Ameriky.
Príbeh Slovenky, ktorá počas 70. rokov pôsobila tri roky v Brazílii na Obchodnom oddelení Československej republiky, je nepochybne zaujímavý. Po návrate domov totiž zistila, že na Slovensku neexistuje kniha, z ktorej by sa študenti portugalčiny mohli učiť. „Všetky učebnice, slovníky či konverzácie boli vydávané v Česku, ale na Slovensku nič. Dvojjazyčnú knihu som zvolila preto, aby sa študenti mohli zamerať na portugalské texty a porovnávať ich so slovenskými. Prípadne pre tých, ktorí portugalsky nevedia, to možno bude motivácia k štúdiu tohto jazyka.” Rozhodnutie vydať knihu dozrievalo dlhšie. Reálne kontúry nabralo až v tomto roku, a to v 448-stranovej podobe.
Anna Koláriková viedla po návrate domov kurz brazílskej portugalčiny, kde oslovila dve svoje žiačky, z ktorých sa stali spoluautorky. Urobila tak preto, lebo mala pocit, že Eva Hanzelyová a Katarína Habánová sú, rovnako ako ona, Brazíliou nadšené. Získať však materiály a fotografie (konečný počet je približne 600) pre hocijakú knihu reálií, nieto ešte pre knihu o tak vzdialenej krajine, nebolo jednoduché. ,,Takmer všetky materiály pochádzajú z Brazílie. Jedna z mojich spoluautoriek cestovala za sestrou do Brazílie a vtedy som ju požiadala, aby priniesla so sebou, čo sa dá, podľa osnovy, ktorú som pripravila. Chýbajúce informácie sme dopĺňali z internetu, a tak aktualizovali už staršie, prípadne sme vsunuli do textu aktuálne informácie, ktoré sa objavili v médiách, veľakrát priamo v brazílskych. Tak tomu bolo aj v prípade objavenia nového indiánskeho kmeňa v pralese.”
Počas Bibiliotéky 2011 prezentácia knihyKarolína Lacová, foto: Tomáš Balko Brasil – Brazília upútala aj zaujímavým sprievodným programom. Vystúpenia skupín Abadá Capoeira Bratislava a Akadémia Tanca Miguela Méndeza mali za úlohu priblížiť slovenským návštevníkom brazílsku kultúru. Pani Koláriková, ktorá videla tancovať sambu v Brazílii aj na karnevale, skonštatovala, že brazílsky tanec „po slovensky” je pohybovo aj kostýmovo na veľmi dobrej úrovni, rozdiely v sambe dokonca nevidí. ,,Samozrejme, kostýmy na karnevale sú oveľa rozmanitejšie, bohatšie, tam sa fantázii medze nekladú. Tu u nás na to nie sú podmienky.”
Tvrdenie, že Brazílčania žijú len tancom, karnevalom či futbalom, by bolo príliš krátkozraké. Život v Brazílii podľa Anny Kolárikovej beží rovnako ako kdekoľvek na svete, samozrejme, pokiaľ nie je obdobie karnevalu. Rozdiel v našej a brazílskej mentalite vidí najmä v tom, že Brazílčania sa toľko neponáhľajú a všetko robia s väčším pokojom. „Brazílčania sú hlavne veľmi spoločenskí, ústretoví, pohostinní a bezproblémoví ľudia. Ich mentalita je úplne iná v porovnaní s našou. My sme uponáhľaní, žijeme v hektickej dobe. Oni si problémy tak nepripúšťajú, nenaháňajú sa, žijú pokojnejšie a tým aj zdravšie, myslím si. Ale keď nastane doba karnevalu, všetko je na nohách vo dne v noci. Vtedy sa pre nich zastaví čas a všetci sa venujú karnevalu, bez ohľadu na spoločenskú príslušnosť či farbu pleti. Tam sa ukáže ich temperament.”
autorka článku: Karolína Lacová
autor fotografie: Tomáš Balko
