„Myslím si, že učiteľstvo nie je možné len vyštudovať. Štúdium učiteľstva je procesom „stávania sa” učiteľom,” hovorí dekanka Pedagogickej fakulty UKF Eva Szórádová. Učitelia sú neodmysliteľným článkom našej spoločnosti, no napriek tomu nie sú vážení tak, ako si zaslúžia. Profesia, ktorá je skôr poslaním, prechádza výraznými zmenami a jednou z nich je i návrh na spojenie učiteľského štúdia v jedno päťročné.
Pamätáte si súdruha učiteľa Hnízda z kultového filmu Obecná škola? Dnes by so svojimi metódami určite neobišiel. Doba je iná, deti sú iné a učiteľstvo je skôr odvahou a odhodlaním než povolaním. Učiteľ nemá byť len nabitý vedomosťami a prísnym pohľadom. Má byť aj kreatívny, zodpovedný, rozhľadený, objektívny, trpezlivý, organizačný, demokratický, rozvážny, pokojný atď. Okrem iného má mať v malíčku didaktiku, metodiku, psychológiu, biológiu… Jednoducho má byť dokonalým človekom. Školy vytýkajú absolventom nedostatočnú prax, v škole študentov zasypávajú teóriou. Kedy to majú študenti všetko stihnúť?
Kto za to môže?
Nápad spojiť dva stupne učiteľského štúdia sa zrodil v hlavách predstaviteľov Asociácie dekanov pedagogických fakúlt Slovenska a Česka. Už dlhšie sa hovorí o neefektívnosti učiteľského štúdia, ktoré je ešte stále delené na bakalárske štúdium, trvajúce 3 roky, a dvojročné magisterské. Podľa dekanky Pedagogickej fakulty UKF spôsobilo nesystematické rozdelenie učiteľského štúdia nedostatočnú profesijnú prípravu. Týka sa to najmä učiteľských smerov v kombináciách, kde sa dôraz kladie najmä na profilové predmety.
Argumentuje to tým, že predmety zaoberajúce sa metodikou, didaktikou a taktiež prax, sa zaraďujú do štúdia až v magisterskom stupni. „To tiež znamená, že v dnešnom bakalárskom stupni štúdia, kde má študent pozorovať vyučovací proces a byť schopný analyticky ho uchopiť na základe predmetovej didaktiky, toho vlastne nie je, a ani nemôže byť, schopný,” prízvukuje dekanka Eva Szórádová.
Viacero možností
V končiacom ročníku bakalárskeho stupňa je pozornosť venovaná najmä tvorbe bakalárskej práce a semester je skrátený kvôli štátniciam. Študenti sú vo väčšej miere vystavení stresu a strachu nielen zo štátnic, ale i z blížiacich sa prijímacích skúšok na magisterské štúdium. Nevenujú dostatok času štúdiu a praxi, čo sa im v konečnom dôsledku ani nemôže vyčítať. Otázkou však zostáva, čo ak študenti nechcú pokračovať v rovnakom odbore i v magisterskom štúdiu, resp. nechcú pokračovať vôbec? V prvom rade by si mali uvedomiť, že ako bakalári nemajú potrebné vzdelanie na to, aby mohli učiť, a teda ich nikto nezamestná. V tomto zmysle je bakalársky stupeň bezvýznamný, iba sťažuje situáciu.
Návrh spojenia učiteľského štúdia nemá len jeden variant. Medzi kompetentnými sa diskutuje o viacerých možnostiach, ako by učiteľské štúdium nadobudlo stratenú hodnotu a svojim študentom poskytlo čo najlepšiu prípravu vo svojom odbore. Okrem spojeného päťročného štúdia sa hovorí i o štvorročnom spojenom štúdiu, prípadne o trojročnom magisterskom štúdiu. Či sa návrh presadí, ukáže budúcnosť. Rovnako je vo hviezdach i to, či tento nápad pomôže súčasnej školskej situácii, ktorá absolventom učiteľských odborov vôbec nepraje.
Čo na to naši študenti?
Z prieskumu, ktorý sme urobili medzi študentmi učiteľských odborov UKF vyplýva, že až 59% opýtaných počuje o tomto návrhu prvýkrát. Nesúhlas prevýšil o 4% súhlas, teda 52% študentov s týmto návrhom nesúhlasí. Tu sú niektoré argumenty pre a proti:
Pre:
„Myslím si, že učiteľ nadobudne malé množstvo pedagogickej praxe za 3 roky štúdia, aby bol spôsobilý vykonávať učiteľskú profesiu.” (Predškolská a elementárna pedagogika)
„Učitelia s titulom Bc. si väčšinou nenájdu uplatnenie na trhu práce. Samotné 3 roky štúdia sú tým pádom bezvýznamné a keď sa fakulta istej univerzity rozhodne neotvoriť daný študijný program, v ktorom by študent mohol pokračovať, strávil zbytočne 3 roky na univerzite.” (Učiteľstvo akademických predmetov nemecký jazyk a literatúra a náboženská výchova)
„Podľa mňa je to dobrý nápad, pretože učitelia sa vlastne musia sústrediť na 3 predmety (pedagogika, 1. predmet a 2. predmet), čiže je to obšírnejšie, ako keď niekto študuje jednoodborový program. Podľa mňa úplne stačí diplomová práca, učitelia majú beztak toho dosť, musia sa učiť veci, ktoré nebudú v živote potrebovať a mohlo by sa viac času venovať didaktike. I keď ťažko povedať, má to podľa mňa výhody aj nevýhody, veľmi do toho nevidím.” (Učiteľstvo akademických predmetov biológia a nemecký jazyk a literatúra)
Proti:
„Nesúhlasím s tým, aby sa zručnosti a schopnosti študentov preukázali „iba” na jedných štátniciach, tiež si myslím, že je to potom o to náročnejšie pre študentov a takisto sa možno (síce zrejme veľmi málo) nájde niekto, kto pokračovať v štúdiu po troch rokoch nechce… Ak by skončil napr. ako štvrták, evidovalo by sa to, akoby ani žiadne štúdium nemal za sebou.” (Učiteľstvo akademických predmetov história a výchova k občianstvu)
„Nesúhlasím, pretože keď si bude chcieť dať študent špecializáciu v 2. stupni, tak si ju bude musieť dať na začiatku, fakulta na tom prerobí a bude problém aj s praxou a podstatné je to, že pokiaľ si niekto vyberie zlý študijný odbor a bude chcieť mať aspoň bakalára, študoval zbytočne a nebude môcť prestúpiť na inú školu.” (Predškolská a elementárna pedagogika)
„Myslím si, že to nie je dobrý nápad práve kvôli tomu, že veľa ľudí sa po Bc. rozhodne študovať niečo iné, a aj kvôli tomu, keď niekoho vyhodia zo školy alebo bude musieť odísť z nejakých iných dôvodov vo 4. alebo 5. ročníku, nemá vlastne z tej školy nič.” (Učiteľstvo akademických predmetov história a výchova k občianstvu)
autorka článku: Dana Bednárová
