Študentské divadlo VYDI pri UKF v Nitre nedávno „oprášilo“ autorskú inscenáciu študentky 5. ročníka kulturológie Martiny Doričovej pod názvom Z východu na západ. Spomínaná inscenácia mala premiéru ešte v apríli tohto roku v priestoroch Univerzitného tvorivého ateliéru UKF. Stala sa tak v poradí 29. divadelnou premiérou divadla VYDI.
Scenár a réžia: Martina Doričová; Scéna, kostýmy: Andrea Pechová, Marcela Králiková; Hudba: Katarína Zimová; Účinkujú: Mária Ševčíková, Tomáš Truchlík, Alžbeta Balková, Matúš Turčan, Veronika Slezáková, Petra Mackovičová, Barbora Michaliková, Zuzana Glatzová
Martina Doričová si pre svoj scenáristický a režijný debut zvolila aktuálnu a nielen mladému človeku blízku tému spoločenských predsudkov, myšlienok a predstáv o „tom druhom“, pohŕdania plynúceho zo strachu, výziev a stereotypných odpovedí na podnety s nimi spojené. Ako z názvu hry vyplýva, režijno-dramaturgická koncepcia tvorcov zamerala svoj záujem na napohľad neprekonateľné rozdiely v myslení a mienke medzi bratislavským a východniarskym naturelom, inšpirované autentickými zážitkami samotnej režisérky.
Jednoduchý príbeh vsadený do prostredia vlakového kupé postupne odhaľoval typovo ustálené charaktery v súboji protikladov (nevyliečiteľný romantik vs. chladná intelektuálka, Bratislavčanka vs. východniarka). Divák mal možnosť sledovať krátku sekvenciu zo života šiestich mladých ľudí, ktorých náhodné stretnutie vo vlaku primälo k vzájomnej konfrontácii, vychádzajúcej z ich osobitého temperamentu.
Tvorcovia inscenácie hneď v úvode atakovali diváka verbalizovaným chaosom, prameniacim zo spleti viacerých monológov a tém, ikonicky odkazujúc na prostredie vlakovej stanice. Režisérka Martina Doričová oživila prakticky civilné, viac či menej štylizované výstupy hercov poetickým prvkom tieňohry, predstavujúcej introspektívnu paralelu duše jednotlivých postáv k vonkajšej prezentácii ich samých.
Scénografické fikcie prostredníctvom intermezza tieňohry a s ňou emočne nabitej atmosféry hereckej akcie znásobovali heslovité výkriky pasívnych postáv na javisku, vyjadrujúce ono spoločenské povedomie za horúca vynesených súdov. Výtvarná skica obrazov za plátnom bola v inscenačnom slede autonómnym poodkrytím vnútorného sveta každej postavy a citlivo vnesená bábkovo-ilustratívna scénografická koncepcia (Andrea Pechová, Marcela Králiková) tvorila vtipnú až karikovanú nadstavbu obrazotvornej esencie v inscenácii.
Z pohľadu režijnej dikcie stojí za zmienku hlavná postava Aničky (Mária Ševčíková), ktorej predstavy, verbálne premostenia situačných gagov v inscenácii, ale aj aktívna herecká partitúra spoluvytvárali naratívnu líniu inscenovaného príbehu. Taktiež vhodne zvolená monotematickosť hudobného inštrumentára prostredníctvom violončela (Katarína Zimová) pôsobila dostatočne váhavo, udávajúc „tón“ vlečúcim sa chvíľam v situácii viaznucej reči spolucestujúcich, inokedy zas ligatúrou jednotlivých hudobných fráz sprevádzala prehovory postáv na javisku v medziach neškodného pátosu. I táto hudobnosť javiskového tvaru prispela ku kontrole nad plynúcim temporytmom tejto „road staging“. Dramaturgickému (prvo)plánu by sa dala vytknúť strohá a z hľadiska časovej teritoriality nedostatočne rozvinutá myšlienka názorovej interaktivity postáv na javisku, ktorá tak vyznela trochu rozpačito najmä v ich záverečných postojových opozitách.
Režijný debut Martiny Doričovej možno vnímať v rámci študentskej autorskej tvorby viac ako pozitívne. Svedčí o tom i fakt, že sa tvorcovia inscenácie Z východu na západ, tak ako aj tvorcovia ďalších dvoch autorských počinov Študentského divadla VYDI (pohybová performancia Prejsť (si) telom – réžia: Ľubomír Šiška, Eva Priečková a inscenácia Rozhodnutie pre zajtrajšok a možno len Peter a Lucia – réžia: Lucia Valková) stali laureátom 47. ročníka festivalu umeleckej tvorivosti vysokoškolákov „Akademický Prešov“.
autor: Ján Moravčík
foto: Tomáš Špánik
