Kráľovná dabingu Daniela Kuffelová je už 25 rokov herečkou Divadla Andreja Bagara v Nitre. Jej prvou dabingovou postavou bola Anna zo Zeleného domu. O kvalite jej práce, ktorú odvádza v dabingových štúdiách, najlepšie vypovedajú každoročné nominácie na Zlatú slučku.
Ľudia Vás poznajú hlavne z dabingu. Ako ste sa k nemu dostali?
To je paradox. Vždy som sa považovala za divadelnú herečku, lebo divadlo je alfa-omega môjho sveta a tvorby. Pravdou však je, že televízia je médium, ktoré oslovuje oveľa väčšie divácke zázemie. Je prirodzené, že ľudia sa naučili vnímať môj hlasový prejav. Avšak, vďaka divadlu a rozhlasovému mikrofónu ma oslovili z dabingu, s ktorým som nemala žiadnu skúsenosť. Dnes je to neoddeliteľná súčasť mojej profesie, ktorú milujem.
Ktorá z postáv, ktorej ste dali svoj hlas, je vám najbližšia?
Na to sa ťažko odpovedá. Viete, aké kvantum filmov som nahovorila za tie roky? Iste, veľa upadne do zabudnutia, ale zopár srdcoviek zostane. Pre mňa sú to určite filmy s Meg Ryan – Láska cez internet, Mesto anjelov, tiež filmy s Michelle Pfeiffer – Intímne detaily, Nebezpečné myšlienky, so Sharon Stone – Základný inštinkt a s Cate Blanchett – Kráľovná Alžbeta. Skôr by som mohla hovoriť o menách hereckých hviezd a filmov. Je to dobrá stovka.
Dá sa dabing naučiť?
Technicky a remeselne áno. Dá sa naučiť chytať synchrón. Ja to prirovnávam k šoférovaniu. Nie každý má talent zapájať naraz viac zmyslov, ale pridať k tomu istú umeleckú nadhodnotu, pretlmočiť emóciu, to už vyžaduje isté know-how, a to nie každý vie.
Vždy ste chceli byť herečkou?
Na každého vplýva prostredie, v ktorom vyrastá, gény. Pochádzam z divadelníckej rodiny. Odmalička som tancovala, spievala, recitovala, vnímala umenie. Koketovala som síce s medicínou, chcela som študovať klavír, ale nakoniec to všetko prirodzene vyústilo do štúdia herectva. Je to asi môj osud. A myslím si, že aj poslanie.
Už 25 rokov ste herečkou v DAB. Dokážete na tejto práci nachádzať stále niečo nové alebo máte niekedy chuť ukončiť to?
Vždy sa dá naučiť niečo nové. O tom pre mňa herectvo je, a preto sa tej profesii venujem. To ma fascinuje. Objavovanie, hľadanie, prekonávanie seba samého. Iste, nie je každý deň sviatok. Niekedy pociťujem tie „tvorivé muky“ a pochybnosti, keď neviem, čo s tým. Jasné, že sú postavy, ktoré mi chutia viac, niektoré zas menej. Ale jedno viem určite. Všetko sa zmení, keď nastane spätná väzba a diváci v hľadisku mi dajú zvláštnu energiu, ktorá sa nedá popísať. Určite by som nemenila.
Hráte v divadle, veľa dabujete, zahrali ste si aj v seriáli. Ktorá časť hereckej práce je vám najbližšia?
Na herectve je úžasné, že sa všetky tieto disciplíny spájajú. Divadlo je pre mňa základ. Tam sa človek učí na sebe pracovať. Je jedinečné. Moment, ktorý sa už nikdy nevráti a spolutvorcom je divák. Od neho veľakrát ten čarovný zážitok závisí.
Na ktoré divadelné postavy, ktoré ste hrali, sa Vám najlepšie spomína?
Do každej postavy som dala kus seba. Ak mám byť predsa len úprimná, asi najradšej budem spomínať na Adinu v kultovom predstavení Dotyky a spojenia ešte v Martine, kde som začínala. A v Nitre? Puk v Sne noci Svätojánskej, Maggie v Ešte som aj smoliar, Máša v Troch sestrách, Tora v Obrázkaroch, Matka v hre Barča-Ivana, Gertrúda v Hamletovi alebo Judita v muzikáli Adam Šangala.
Zahrali ste si aj v niekoľkých seriáloch. V čom sa televízia líši od divadla?
Rozdiel je určite v tom, že divadlo nie je tak zmedializované. Televízia umožňuje zviditeľnenie sa v pravom zmysle slova. A čo sa týka skúsenosti? Beriem to ako oživenie. Možnosť vyskúšať si technicky iný spôsob práce, pretože kamera si vyžaduje iné výrazové a herecké prostriedky.
Chodíte na javisko. Chodíte aj do hľadiska?
Som veľmi vďačný divák. Ak mám možnosť, rada si pozriem divadelné predstavenia svojich kolegov. Mením sa na veľké dieťa, rada sa smejem, keď treba aj si poplačem, a tlieskam až ma ruky bolia. Divadlo je zázrak, je liek aj očista.
Aké máte plány do budúcnosti?
Nerobím si plány do budúcnosti. Ani herecké, ani osobné. Žijem prítomnosťou, vnímam život okolo seba s otvorenými očami. Mám obyčajné ľudské priania, aby boli moji blízki zdraví a šťastní, aby som mohla rozdávať radosť a aby mi život nepretiekol medzi prstami.
autorka: Denisa Badalová
foto: dab.sk
