Nový rektor UKF Ľubomír Zelenický: „Chcem medzi ľudí vrátiť vzájomnú komunikáciu“

Naša univerzita má nového rektora. Keďže odchádzajúci rektor už kandidovať nemohol, na jeho miesto po vymenovaní prezidentom SR nastúpil 2. júla 2014 bývalý dekan fakulty prírodných vied profesor Ľubomír Zelenický. Aký je, prečo má rád fyziku a čo si myslí o študentoch? Čítajte a spoznajte ho.

Máte vyštudovanú matematiku a fyziku, čo mnohí považujú za naozaj náročnú a ťažkú kombináciu. Prečo ste si vybrali práve tieto predmety?

Fyzika ma vždy bavila, aj matematika. Možno je to tým, že pochádzam z učiteľskej rodiny, kde otec bol fyzik. Pre mňa to jednoducho nebolo ťažké. Viete, keď sa stretnete s ľuďmi – matematikmi, tak to povedia presne opačne – že matematika a fyzika je ľahká a tie ostatné vedy sú ťažké. Pre mňa bolo tiež ťažšie, keď som sa musel napríklad naučiť dvadsať strán dejepisu, mal som totiž problém naučiť sa niečo naspamäť. Vo všetkom som hľadal logiku, a to, čo ju nemalo, k tomu som mal zvláštny vzťah.

Obaja vaši rodičia boli učiteľmi. Netrpeli ste niekedy tým, že ste boli „učiteľské dieťa“?

Voľakedy bola tá situácia iná. Mňa učila napríklad moja mamka slovenčinu, lebo na dedine sa to nedalo inak urobiť, a mne neodpustila ani toľko, čo odpustila ostatným. Bolo to ešte prísnejšie a keď som vtedy niečo nevedel, tak som sa ešte viac hanbil.

Vy v podstate stále chodíte do školy – ešte aj teraz. Čo vás viedlo k tomu, že ste sa stali učiteľom a celý život trávite v školstve?

Asi na to mali vplyv rodičia. Je to rovnaké, ako keď dnes vidíte, že deti lekárov sa stávajú lekármi. Je to tým, že sme dennodenne žili v tej problematike vzdelávania, v problematike mladých ľudí, a to všetko sa stalo takým prirodzeným, že som vôbec nezaváhal. Hoci som pôvodne chcel ísť študovať jadrovú fyziku do Ruska, vtedy to bolo jediné možné zahraničné štúdium, no potom ma ovplyvnilo okolie, aby som to nerobil. Ostal som doma a dal som sa na učiteľskú kariéru. Vôbec to ale neľutujem a myslím si, že v súčasnosti tí, ktorí sa dali na učiteľstvo, majú v sebe určitú pridanú hodnotu, ktorú ani oni sami nevidia.

DSC_0001

Je niečo, čo ste si „vzali“ alebo sa naučili od rodičov a využívate to aj dnes pri učení?

Od nich som získal to, že učiteľstvo nie je zamestnanie. Je to povolanie a pokiaľ to chce človek robiť, tak sa mu musí venovať dvadsaťštyri hodín denne. Môj otec bol učiteľ fyziky a telocviku a na dedine nebol len učiteľom, ale aj organizátorom všetkých športových akcií. Dodnes si spomínam, že naše deti v Nitre, ktoré tu vyrastali, neboli toľko na ľade, ako sme boli my. My sme si ten ľad museli spraviť. Otec zavelil študentom a celá škola nastúpila o desiatej večer, aby sme do rána urobili ľad a mohli sa korčuľovať. On sa tým deťom venoval – skôr nás, svoje deti, „zanedbával“. Keď sme s ním chceli byť, tak ako účastníci týchto aktivít.

Študovali ste fyziku, dokonca aj titul profesor máte z tejto oblasti. Niektorým však vlasy dupkom vstávajú, keď počujú slovo fyzika. Čím si tento odbor získal vás?

Ja si stále myslím, že fyzika je jeden z mála odborov, ktoré ukazujú a hľadajú príčiny toho, prečo je to tak. A otázku „prečo je to tak?“ si ľudia dávali odjakživa. Všade v iných odboroch je to skôr na tej popisnej úrovni. Dnes sa to síce posúva do úrovne, že sa nepopisujú len otázky, ale aj príčiny, no len fyzika vám skutočne odhaľuje príčiny všetkého, čo tu je. K tomu som sa vždy chcel dostať, dopátrať a nevidel som to nikde inde, len vo fyzike. A matematika je nástrojom, bez nej nemôže fyzik existovať, takže ideálne spojenie fyziky je práve s matematikou.

A pozeráte práve preto na svet inak?

Určite. Len zisťujete, že keď hlbšie objavíte problémy fyziky, zistíte, že fyzika je vlastne životná filozofia. Preto nie je vôbec ťažké zistiť, prečo boli v minulosti fyzik a filozof jedna a tá istá osoba. Čím hlbšie idete do fyziky, zisťujete, že musíte riešiť filozofické otázky až po zmysel života a tak ďalej. Filozof, keď ide hlbšie, sa nakoniec dostane k tomu, že musí poznať poznatky z fyziky. Niekedy máme problém ukázať toto spojenie, je to veľmi ťažké. A to je možno aj problém, že niektorým sa to zdá ťažké. A vo fyzike platí dvojnásobne, že čím viac viem, tým viac si uvedomujem, že viem stále menej a menej. Že o svete vieme strašne málo.

Počas vášho pôsobenia na poste učiteľa vám prešlo cez ruky veľké množstvo študentov. Ako ich vnímate? Sú študenti iní dnes ako v minulosti?

Ja som bol vždy zástanca filozofie, že aj študenti, mladí ľudia, sú z nejakého pohľadu stále rovnakí. Sú mladí, ambiciózni, to im zostáva. Dokonca si myslím, že sa to dosť závažným spôsobom posunulo, ale pozitívne. My sme pred asi pätnástimi či dvadsiatimi rokmi ako základný problém mladých ľudí na Slovensku videli, že mali dostatočné vedomosti, ale neboli ambiciózni. Začali sme robiť úpravy vtedajšieho školského systému a výsledkom je, že tú dravosť, cieľavedomosť a sebavedomosť získali. Myslím si, že sú aj dostatočne vzdelaní. Trošku nám takýto pohľad kazia argumenty, že mladí ľudia už nevedia toľko alebo že sú horší, než boli. Tvrdím, že to nie je také jednoduché. Mladí ľudia, ktorí tvoria špičku ľadovca, tí najšikovnejší, odchádzajú do zahraničia. Možno by sme na to mali byť hrdí, že sme konečne vychovali takých ľudí. Ale pre nás, ľudí, ktorí máme manažovať naše vysoké školy na Slovensku, to generuje problém. Musíme sa nad tým zamyslieť a vytvárať také podmienky, aby nám toľko ľudí neodišlo. No nie ich brzdiť, ale zabezpečiť im rovnaké podmienky ako v zahraničí. A potom aj naši ľudia pochopia, že mladí sú dobrí a lepší, než boli v minulosti.

Rektor Ľubomír Zelenický

Čo vás viedlo ku kandidatúre na rektora? Čakali ste, že voľby vyhráte?

Potrebná je najmä podpora okolia. Pokiaľ by som bol v okolí, ktoré by nepodporovalo túto myšlienku, tak by asi do toho nešiel. Toto je dosť štandardná situácia a ja by som nikdy nechcel povedať, že som do toho išiel preto, že to chcelo okolie. Šiel som do toho preto, lebo som to chcel sám. Potreboval som však podporu okolia a okoliu za ňu aj ďakujem.

Čo by ste chceli na našej univerzite zmeniť? Čím podľa vás viete zabezpečiť jej ďalší rozvoj?

Musím povedať, že to, že človek chce napríklad posunúť akreditáciu, to by chcel každý rektor. Mne sa zdá, že univerzita je dobre naštartovaná, že rektori pred nami dali tomu svoj charakter. Keď som sa zamýšľal, čím to môžem ovplyvniť ja, zistil som, že to chcem skúsiť z tej administratívnej, manažérskej roviny posunúť viac do ľudskej roviny. Ja som sa na fakulte od začiatku snažil stretávať s ľuďmi, ktorí zo školy odišli. Každý rok robím pre nich stretnutie. Tí ľudia tu strávili nejaký život a nemali by sme na nich zabudnúť. Myslím, že myšlienkam vidieť za všetkými týmito procesmi ľudí, by som mohol pomôcť.

Ešte je jedna vec, ktorá mi tu chýba. Predtým sme sa navzájom viac rozprávali. V poslednom čase sme skĺzli do takej anonymnejšej, administratívnej polohy. Nebezpečný je mail, lebo ľudia prestali medzi sebou osobne komunikovať, a to by som chcel vrátiť. Vrátiť komunikáciu medzi ľuďmi.

Po práci si treba aj oddýchnuť. Ako trávite svoj voľný čas (kým ho teda ešte máte)?

Máme rodinný domček, takže pracujem napríklad okolo domu. Rád chodím v zime s rodinou lyžovať, v lete sme viackrát chodili na turistiku, teraz však na to veľmi nie je čas, takže aspoň nejaké prechádzky v prírode. No a trochu sa, teraz už len pasívne, venujem športu. Rád si pozriem nejaké podujatie. Priznám sa, že nesledujem štandardný typ podujatí, na ktorý chodí väčšina ľudí, ako je futbal či hokej, mňa odjakživa bavil motorizmus. Teda pozerám prenosy takýchto podujatí alebo sa ich priamo zúčastňujem.

autorka: Andrea Janovská
foto: Mária Brišová

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.