Keď sa divadelné dosky premenia na dvor s typickým kurínom pre sliepky, víta vás zvuk skorého ranného kikiríkania a v hľadisku ste tými najvyššími, nadobudnete pocit, ako keby ste sa vrátili do bezstarostných detských čias. Aj taká bola vandrovka so známym vajcom v Starom divadle Karola Spišáka.
Na predstavení s názvom Ako šlo vajce na vandrovku by určite nemali chýbať tí najmenší diváci. Dobrodružstvá s rozprávkovým vajcom sú ideálne pre prvé stretnutie s divadelnými doskami. Známa rozprávka však nesklame ani vysokoškolákov či dospelých. Tí majú možnosť prostredníctvom inscenácie v réžii Zoji Zupkovej opäť sa ocitnúť v koži, z ktorej už dávno vyrástli.
Príbehom nás sprevádzajú dve veľmi výrečné sliepky a ich veľký šéf, trochu pyšný, avšak aj nápomocný kohút. Vtipný príbeh okorenený dobrodružstvom vás nenechá chladných. Predstavenie a samotné hranie hercov je popretkávané hádankami, ktorými sa deti môžu priamo zapojiť do predstavenia. Každá nasledujúca postava je tak veľkým otáznikom.
Prekvapenie prichádza aj pri samotnom zrode nových postáv, ktoré postupne rozprávku rozvíjajú. Scéna sa premenila na akúsi hru, ktorú herci šikovne zvládli. Priamo z rekvizít vytvárali nové prírastky do partie kamarátov. Okrem odvážneho vajca si počas veselej hudby na vandrovku vykračovali aj rak, kôň, krhla premenená na hus alebo napríklad aj taký vôl. Melódia z dielne Kamila Žišku dotvárala ľahkosť a predovšetkým hravosť, ktorá sa niesla celým predstavením.
Rozprávku, v ktorej šikovné vajce využije svoju múdrosť a s pomocou priateľov prekoná aj zbojníkov, tú už poznáme. No líniu, ktorá sa skrýva za zdanlivo jednoduchým príbehom si všimneme až dnes. Inscenácia pobaví detských divákov, ktorí si zaradia divadlo medzi pozitívne zážitky. Nám, ktorí už nespĺňame fyzické predpoklady na status dieťaťa, zase ukáže, že akákoľvek situácia má svoje riešenie a že ak máme sen, tak sa môže naozaj splniť.
Hovorí sa, že vek je len číslo a v duši každého sa skrýva kúsok dieťaťa. My sme sa o tom pri veselom predstavení u Karola Spišáka naozaj presvedčili.
autorka: Katarína Jenisová
foto: Juraj Schramek
