Ak ste sa stretli s návrhom robiť bez zmluvy, ide o nelegálnu prácu. Tá je nielenže trestným činom (keďže neplatíte dane a odvody), ale je nevýhodná aj pre vás ako zamestnanca, lebo vám nevzniká nárok na poistenie alebo dovolenku.
Stalo sa to aj vám
Študentka UKF, hovorme jej Katarína, si minulý rok cez leto ako väčšina študentov hľadala brigádu. K ponuke práce sa dostala cez známy pracovný portál a pohovor dopadol dobre. Mala ísť predávať do jedného z butikov v obchodnom centre. S majiteľkou si podali ruky a jej zárobok mal predstavovať 450 eur v čistom, zmluva na dohodu. „Vôbec som za tým nečakala nič iné, až keď som nastúpila, tak som sa od kolegýň dozvedela, že na zmluve je napísaných nejakých smiešnych 14 eur a zvyšok dostanem na ruku.“ Zamestnávateľka ju tiež neprihlásila do registra Sociálnej poisťovne. Katke to ako študentke až tak nevadilo, no hovorí, že mala aj kolegyne, ktoré boli už zo školy dávno von. „Majú s tým problém, lebo boli evidované na úrade práce a museli tam každý mesiac chodiť, samozrejme, počas roboty. No majú deti a výpoveď dať nechcú,“ opisuje pomery Katka. Takýto scenár nie je nič výnimočné. Nelegálna práca, ako sa vyplácanie časti príjmu mimo zmluvy alebo práca bez zmluvy volá, je v súčasnosti častým spôsobom obchádzania zákonov.
Čo na to hovorí zákon
Na Slovensku existujú útvary kontroly nelegálneho zamestnávania, takzvaná KOBRA, ktoré spadajú pod Národný inšpektorát práce SR. Ich úlohou je kontrolovať dodržiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Za nelegálne zamestnávanie je podľa zákona považované také, kde nebol uzavretý pracovnoprávny vzťah alebo ak nebol zamestnanec zahlásený do Sociálnej poisťovne. Mimo zákona je aj zamestnávanie ilegálnych prisťahovalcov. Naopak, zákon je benevolentnejší v prípade priameho rodinného príslušníka, ktorý je na dôchodku alebo študuje – vtedy nejde o nelegálne zamestnávanie.
Podľa stránky inšpektorátu je práca načierno „negatívny spoločenský jav zahŕňajúci zneužívanie pracovnej sily,“ ktorý podporuje rozvoj takzvanej čiernej ekonomiky. V neposlednom rade je takáto práca nevýhodná aj pre jednotlivca, ktorý ju vykonáva. „Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny urobilo v roku 2013 zmeny v zákone o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorých cieľom je najmä prevencia a ochrana osôb, pretože nelegálne zamestnávanej osobe sú upierané jej práva, ako napríklad právo na mzdu alebo odmenu za vykonanú prácu, právo na odpočinok, právo na dovolenku, právo na zabezpečenie stravovania, respektíve cestovných náhrad a podobne,“ povedala pre Občas nečas hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová.
Ako reagovať, keď vám niekto ponúkne prácu načierno
Riaditeľka kancelárie GR a kontroly Národného inšpektorátu práce SR Slavěna Vorobelová hovorí jednoznačne – ak prijmete nelegálnu prácu, dopúšťate sa priestupku. Hrozí vám tak peňažný postih do výšky 331 eur. Ak študent neprizná časť príjmu, teda dostane peniaze na ruku, „dopúšťa sa nezákonnej činnosti (napríklad krátenia dane a podobne), a to je už otázka na orgány činné v trestnom konaní, pripadne Finančnú správu,“ dodáva Vorobelová. V prípade, že sa s niečím podobným stretnete, je možné podať podnet, a to buď písomnou formou prostredníctvom pošty, emailom, osobne na konkrétnom regionálnom inšpektoráte, alebo telefonicky. Samozrejme, podnet je možné podať aj anonymne. Viac informácií nájdete na webovej stránke Národného inšpektorátu práce.
autorka: Mojmíra Némethová
foto: flickr.com
