Spisovateľ Noro Ölvecký chystá besedu na UKF

Nitriansky spisovateľ Noro Ölvecký uvedie svoju novú knihu Nečakaná diagnóza v priestoroch našej univerzity. V knihe sa hovorí o smrteľnom ochorení, o ktorom mnohí z nás ani netušia. Spolu s ním príde aj vydavateľka, spisovateľka a novinárka Soňa Rebrová. O pripravovanej besede sa pre Občas nečas rozhovoril samotný autor.

Chystáte besedu na našej univerzite, kde budete prezentovať svoju novú knihu Nečakaná diagnóza. O čom táto publikácia je a na čo sa zameriava?

Nečakaná diagnóza je mojou druhou knihou. Vyšla v septembri v roku 2015 a vydalo ju vydavateľstvo Bestseller. Je to kniha z lekárskeho prostredia. Ide v podstate o vymyslený príbeh, avšak o reálne existujúcej chorobe, na ktorú zomiera ročne niekoľko detí na svete. Kniha nie je len o tejto chorobe, taktiež zachytáva rôzne dejové línie, v ktorých môže čitateľ nájsť lásku, nenávisť, žiarlivosť i rôzne iné ľudské pocity a emócie.

O akej chorobe je teda táto kniha?

Ide o chorobu spôsobenú patogénnou amébou Naegleria fowleri. Tá sa bežne vyskytuje v jazerách, riekach, no bola nájdená aj na kúpaliskách. V Česku bolo zaznamenaných 18 prípadov v rozmedzí rokov 1962 – 1965 v plavárni Ústí nad Labem, kde sa táto améba nejakým spôsobom dostala do bazéna pri zanedbaní čistoty. Väčšinou naň zomierajú mladí ľudia, nie je však zistené prečo. Táto améba sa do tela dostáva čuchovým orgánom, kadiaľ prechádza až do mozgu, kde začína žrať mozgové bunky, preto nesie aj laický názov „mozgožrút“. Človek umiera do siedmich dní po objavení prvých príznakov, ktoré sú veľmi podobné bakteriálnemu zápalu mozgových blán. Väčšinou sa príčina úmrtia na negleriózu zistí až pri pitve.

12421975_1075752419134839_1876421_oA čo na Slovensku?

U nás sa o tejto chorobe nič nevie. Aj z tohto dôvodu som práve toto ochorenie použil ako námet na knihu, a teda mojím cieľom je aj upozorniť na jeho existenciu, i keď sa na Slovensku dosiaľ nevyskytlo. Myslím si, že to je aj dôvod, prečo sa o nej nehovorí.

Vráťme sa späť k vašim začiatkom. Prečo ste začali písať?

K písaniu som sa dostal náhodou. Ako študent som nikdy nepísal články v študentských časopisoch ako mnohí iní spisovatelia, ktorí takto začínali. Začal som písať neskôr. V roku 2011 som náhodou na internete natrafil na poviedkovú súťaž, ktorú vyhlásila spisovateľka Eva Urbaníková a jej vydavateľstvo. V ten rok bola téma krimi, tak som si povedal, že to skúsim. Poslal som 5 poviedok, tie výherné mali vyjsť knižne pod názvom Krimipoviedky. Na ten dátum nikdy nezabudnem, bolo to 10. októbra, kedy mi oznámili, že mi dokonca až dve poviedky uverejnia v tejto knihe. Práve tento úspech ma nabudil, aby som skúsil napísať niečo väčšie, nejaký román.

Vaša prvá kniha Na krídlach duše zachytáva výpoveď týranej ženy. Prečo ste teda prešli od skutočného príbehu práve k románu z lekárskeho prostredia, ktorý by sa dal v podstate použiť aj ako vedecká publikácia?

Ako prvý som začal písať práve román Nečakaná diagnóza. Knihu som dopísal, ale potom som váhal, či ju mám poslať do vydavateľstva. Nakoniec som ju na istý čas odložil do šuplíka, ako ja vravím, „dozrieť“ . V tomto období som spoznal istú ženu, ktorá mi ponúkla svoj príbeh. Poznala moje poviedky, a teda mi chcela pomôcť tým, že mi dá nejaký námet na novú knihu a tiež si myslím, že sa chcela vyspovedať a urobiť za svojím doterajším životom hrubú čiaru a začať žiť odznova. Tak vznikla kniha Na krídlach duše. Vydavateľstvu Motýľ sa príbeh zapáčil natoľko, že ho vydal.

12476590_1075754102468004_280234142_n(1)

Samotné editorstvo ste však nevyštudovali.

Vôbec nie, vyštudoval som Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor biológia, takže preto siaham po námety najmä v tejto oblasti. Avšak písanie skutočného príbehu Na krídlach duše ma veľmi zaujalo. Keď už nebudem mať námety z biológie, ktoré by sa hodili do knihy, rád by som napísal aj nejaký ďalší skutočný príbeh.

Uvedomujem si však, že nie je ľahké vyrozprávať niekomu svoj príbeh, znova ho prežiť, vrátiť sa k nepríjemným spomienkam, bolestiam, ktoré si títo ľudia prežili.

Väčšina spisovateľov píše príbehy, ktoré sú s nimi nejako späté, zväčša sa púšťajú najmä do autobiografických románov, keďže rozprávať sám o sebe je oveľa jednoduchšie ako prerozprávať príbeh niekoho iného. Nerozmýšľali ste, že napíšete aj vy príbeh o sebe, svojej rodine, o vašich zážitkoch?

Rozmýšľal som nad tým, ale zatiaľ si na to netrúfam. Ak predsa, tak určite pod nejakým pseudonymom. Pri písaní však využívam aj nejaké vlastné poznatky, situácie, ktoré som v živote zažil, ale nedá sa to považovať za prvky autobiografického rozprávania. V prvej knihe tieto prvky vôbec nevyužívam, keďže ide o „prerozprávanie“ príbehu inej osoby. Musel som sa vciťovať do situácií, ktoré prežila hlavná hrdinka. V druhom románe som však tieto prvky mohol použiť, hlavne z dôvodu, že som biológ, tak ako hlavný hrdina Tomáš Rybanský, ktorému som aj prisúdil niektoré vlastné povahové črty.

Mnohí spisovateia majú akési zaužívané zvyky pri písaní. Niektorí potrebujú pokojné tiché prostredie na prácu, iným hluk pusteného televízora či rádia alebo kričiacich detí nevadí. Máte aj vy nejaké rituály, podmienky, ktoré musia byť, aby ste sa dokázali pustiť do písania?

Poznám spisovateľky, ktoré píšu knihy na materskej. Potom takých autorov, ktorí nemajú rodinu, manželky, manželov, deti a majú teda veľa voľného času a pokoj na písanie, ale aj takých, ktorí zvládajú písanie popri iných povinnostiach. Ja mám manželku, deti, prácu, samozrejme, okrem písania. Musím si nájsť čas, kedy sa mu môžem naplno venovať. Väčšinou je to večer, keď všetci zaľahnú do postele. K písaniu potrebujem ticho, pokoj, aby som sa mohol do príbehu adekvátne vcítiť.

Prečo ste si vybrali práve priestory našej univerzity na prezentáciu vašej novej knihy?

Hľadal som nejakú univerzitu v Nitre, keďže tu bývam, a najmä študentov, ktorých by táto publikácia zaujala. Na besede sa zúčastní aj vydavateľka Soňa Rebrová, tá je zároveň spisovateľka a novinárka, od ktorej sa tiež študenti dozvedia mnoho zaujímavých vecí z oblastí, ktorým sa venuje.

Beseda sa bude konať už túto stredu o 11:00 v budove ŠD Nitra.

autorka: Natália Garanová
foto: archív Nora Ölveckého

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.