O tom, že šport patrí k celosvetovým fenoménom, nemusíme polemizovať. Vyhľadávajú ho masy ľudí bez ohľadu na rasu, vek či náboženstvo. Rok 2016 je pre športuchtivých divákov priam posvätným. Na svoje si prišli fanúšikovia futbalu, letných olympijských súťaží a tí hokejoví sa na vrchol roka môžu stále tešiť. Niekde v tieni veľkých slávností sa však krčí jedna, ktorá zmysel športu vystihuje azda najviac. Paralympiáda.
Skromné začiatky
Ak si myslíte, že súťaže zdravotne postihnutých ľudí majú dlhú tradíciu, nemáte celkom pravdu. Za ich vznikom stojí neurochirurg Sir Ludwig Guttmann. V roku 1944 sa v nemocnici Stoke Mandeville venoval rehabilitácii vojnových veteránov s poranením miechy či chrbtice. Súčasťou liečby pacientov bolo praktizovanie niektorých športov. Počas Olympijských hier v Londýne v roku 1948 usporiadal stokemandevillské hry, kde šestnásť veteránov súťažilo v ľahkej atletike, basketbale, lukostreľbe či plávaní. Neskôr sa uskutočnili opäť a zúčastnili sa na nich už aj holandskí pretekári. Guttmanova vízia sa ujala a v roku 1960 sa v Ríme konali Prvé letné paralympijské hry. Odvtedy pribudli nové disciplíny a prirodzene vzrástol záujem hendikepovaných o šport.
Nepochopené hry
Paralympiáda nevzbudzuje taký záujem ako majstrovstvá Európy vo futbale alebo svetový šampionát v hokeji. Športoví nadšenci dávajú, samozrejme, prednosť vrcholovým výkonom a výsledky zdravotne postihnutých ľudí sú v úzadí. To sa odráža aj na nižšej reputácii hier. Je ale otázne, či je tento smer úplne správny. Olympijské zväzy po celom svete si pred rokmi vyhradili právo používať slová olympijský a olympiáda iba v súvislosti so súťažami telesne zdravých športovcov. Naoko nevinná zmena, keď sa paraolympijské zväzy naprieč planétou premenovali na paralympijské, však akoby dávala na známosť, že výkony zdravotne postihnutých pod päť kruhov nepatria. Snáď by na tom nebolo nič zvláštne, keby mottom olympijských hier nebol citát Pierra de Coubertina „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.“ Zmysel súťaženia hendikepovaných však často nepochopia ani samotní organizátori hier. Šport totiž na paraplegikov nepôsobí iba rekreačne, ale v prvom rade rehabilitačne z fyzického aj psychického hľadiska. Ignorovanie tohto faktu spôsobilo napríklad to, že ruskí organizátori zjazdového lyžovania v Soči pustili lyžiarov na ľadom pokrytý svah, ktorého dĺžka bola rovnaká ako pri zdravých športovcoch, čoho výsledkom bolo veľké množstvo strašidelných pádov.
Paralympiáda v Riu
Vedecký pokrok v dnešnej dobe spôsobuje enormný nárast kvality pomôcok a vymožeností pre zdravotne postihnutých ľudí. Napriek problémom s financiami tento progres neobišiel ani Slovensko a odráža sa aj na výsledkoch. Hoci má naša medailová bilancia klesajúcu tendenciu, i tak si naši športovci odviezli z piatich paralympijských hier 48 cenných kovov. Rozšírenie zbierky sa očakáva aj v brazílskom Riu de Janeiro. Šiestu účasť zažije stolnotenisová legenda Ján Riapoš, štvornásobný paralympijský šampión. Ten sa s Rastislavom Revúckym a Martinom Ludrovským pokúsi v súťaži družstiev druhýkrát obhájiť víťazstvo. Veľkú šancu na úspech v stolnom tenise má aj sedemnásobný paralympijský medailista Richard Csejtey. Nemožno však opomenúť ani svetovú rekordérku v športovej streľbe Veroniku Vadovičovú či trojnásobného majstra sveta v dráhovej paracyklistike Jozefa Metelku. V Riu sa celkovo predstaví viac ako 4300 športovcov. Ostáva nám dúfať, že hry prebehnú podľa plánov a že fanúšikovia pomôžu slovenským reprezentantom k úspechu a väčšej pozornosti.
Titulná foto: social.rollins.edu/jaugerrollins
