Jozef Blaho zo Združenia Leustach: Na hrade sme tak často, že je problém nás tam nestretnúť

Nitriansky región je bohatý na kultúrne a historické pamiatky. Príkladom sú hradné zrúcaniny, ktoré sa napriek stáročiam pustnutia zachovali do dnešných dní. Aby sa tieto pamiatky zachovali aj pre ďalšie generácie, opravujú ich rôzne organizácie, ako je napríklad aj Leustach. Občas nečas sa porozprával s Jozefom Blahom, ktorý vedie toto združenie a organizuje opravné práce na hrade Hrušov.

Na začiatku bol len učiteľ a žiaci

Pozadie vzniku združenia možno hľadať v školských laviciach základnej školy v Janíkovciach. Učiteľ dejepisu a geografie Jozef Blaho chcel ozvláštniť svoje hodiny na Nitrianskom hrade, a preto ho začal so žiakmi od roku 2002 navštevovať. „Na Nitrianskom hrade to prebiehalo cez týždeň a starali sme sa o to, aby to miesto bolo pekné a čisté. Pomáhali sme tam so zbieraním odpadkov, čiže takýmto spôsobom sme mali netradičné vyučovanie,“ spomína na začiatky. Časom sa zamerali aj na ostatné pamiatky v okolí. Jeho manželka Stanislava sa upriamila na písanie projektov obnovy, pričom jeden z nich sa uchytil a bol podporený aj Nitrianskou komunitnou nadáciou. Od jesene roku 2004 nabral projekt hlavnú fázu a začal sa realizovať na Hrušovskom hrade, Gýmeši a Oponiciach.

Samotná aktivita nadchla jeho aj študentov natoľko, že v roku 2005 zakladá spolu s manželkou občianske združenie. „Keď sa práce rozbehli a mali efekt, bolo nutné fungovať nie ako učiteľ s deťmi, ale bolo to potrebné dostať do legislatívnej a právnej podoby. Tak sme založili občianske združenie.“ Nazvali ho Leustach − združenie na záchranu stredovekého architektonického dedičstva Nitrianskeho kraja. Tento názov predstavuje meno veľmoža zo stredovekého Uhorska. „Počas čítania kníh som našiel meno Leustach, ktoré som vrátil do slovenského povedomia. Tento slávny muž žil v 14. storočí a mal v obľube hrad Hrušov. Bol to prvý muž po kráľovi,“ objasňuje názov Blaho.

Práce prebiehajú v skromných podmienkach

Jozef Blaho videl hrad Hrušov prvýkrát až ako učiteľ. „Na hrade mi napadla myšlienka, že keď budem mať čas, tak takýmto pamiatkam budem pomáhať a nie tam chodiť len ako turista.“ Príležitosť na záchranu dalo združenie hlavne dobrovoľníkom, čo považuje za najdôležitejšie, pretože to miesto musia mať ľudia radi a práca ich musí baviť. Združenie má Hrušovský hrad v prenájme už osem rokov. „Štátu platíme peniaze, aby sme ho mohli opravovať, čo je slovenský paradox. Pracujeme tam tisíce hodín ročne, ale vďaka zákonom, ktoré sú také, aké sú, musíme každý rok zaplatiť určitú sumu, aby vzťah k hradu bol taký, ako si vyžadujú zákony.“

Jozef Blaho 2 - autor Tibor Habo
Jozef Blaho − vedúci OZ Leustach, ktoré sa podieľa aj na zveľaďovaní hradov v okolí Nitry. Foto: Tibor Habo

Po prvých rokoch začalo združenie podporovať aj ministerstvo kultúry a neskôr aj Nitriansky samosprávny kraj. „Dávame do toho veľa vlastných peňazí. Sú ľudia, ktorí nás poznajú a sú ochotní nám pomôcť cez 2 % alebo nám zakúpia minerálky a náradie,“ opisuje skromnú situáciu Blaho. Dôležité je najmä to, že drvivá väčšina dobrovoľníkov to robí zadarmo, preto možno ušetriť nejaké peniaze navyše. Na stavebné zásahy dozerajú odborníci, ako napríklad statici a archeológovia. „Dostaneme nejaké peniaze a všetky sa rozdelia odborníkom, ktorí pripravia svoje výstupy, tie sa schvaľujú na Krajskom pamiatkovom úrade v Nitre.“

Združenie má núdzu aj o ľudí

Obnove hradu môžu pomôcť aj jednoduchí nadšenci cez dobrovoľné brigády, hoci skutočných pomocníkov je veľmi málo. „Nás je v tomto smere málo a tí, ktorých máme, sú fantastickí. Niektorí pomáhali pár mesiacov, niektorí rok − dva,“ spomína Blaho. K opravám dokonca prispeli vlastnou rukou aj ľudia z východného Slovenska. „Skúsenosti hovoria, že v tomto smere už nemám ružové okuliare. Nedávno sme mali na hrade veľkú akciu a boli tam aj domáci. Človek keď počúva, že oni nevedia, že sa opravuje hrad, nevedia, kde sa môžu obrátiť, nevedia, kedy je brigáda, tak to je smiešne a taká ich výhovorka. Na hrade sme tak často, že je problém nás tam nestretnúť.“

Hrušovský hrad 2 - autor Tibor Habo
Hrušovský hrad. Foto: Tibor Habo

Napriek všetkému cítiť optimizmus

V počiatkoch stavebných a archeologických prác mal Hrušov problémy s hľadačmi kovov, ktorí rozkrádali jeho priestory. Niektoré časti zničili aj vandali. Okrem problémov hrad občas prinesie aj zaujímavé prekvapenia. „Archeológia a záchranné práce prinášajú úžasné veci. Našli sme napríklad delové gule, časti tanierov, mís, pohárov. Všetko to dokladá, že na hrade bol úžasný život jednoduchých ľudí aj panstva, takže aj z tohto máme pekné veci.“ Prezentácia nájdených predmetov je naplánovaná na neskôr. Predstavitelia združenia si ďalej v priestoroch hradu predstavujú výstavné a oddychovo-náučné priestory.

V súčasnosti sú ešte hlavnou náplňou práce spevnenia obvodových múrov. „Jedna práca nadväzuje na druhú a je to pripravené. Nie všetko sa dá stihnúť. Niekedy sa objavia rôzne veci, ako napríklad počasie, ale už som s tým vyrovnaný. Chlapi, ktorí sú tam, sú vynikajúci murári a svoju prácu urobia veľmi dobre, rovnako brigádnici a členovia združenia. Práce prebehnú, len možno o niekoľko mesiacov neskôr.“ Podľa neho dokáže niekoľko brigádnikov urobiť takú prácu ako veľké množstvo nezamestnaných. „V mnohých smeroch sa mi stále zdá, že je to skvelá práca. Preto sa teším z každého človeka. Každý si tam nájde svoju prácu, v ktorej by mohol svojím tempom a troškou pomôcť,“ dodáva na záver Blaho.

 

Zdieľajte článok