Barbora „Borra“ Čičmanová: Nikdy mi nenapadlo spievať inak, ako po slovensky

Či už je to Patti Smith, Suzi Quatro, Joan Jett, alebo Debbie Harry, všetky tieto dámy svojím hlasom a tvorbou okúzlili nielen rockový, ale aj každodenný svet okolo nás. Svoje miesto medzi hviezdami sa snaží nájsť aj Barbora z kapely Borra. Nitrianska speváčka nám porozprávala nielen o skupine, ale aj o sebe.

Prvý koncert ste odohrali v dnes už legendárnom nitrianskom podniku Valaský šenk. Premáhal vás stres, alebo ste boli naopak odhodlaní to odohrať na sto percent?

Prvý koncert vo Valaskom šenku si pamätám už len matne, no trému som určite mala. Ja som celkovo trémista. Sprevádza ma to celý život.

Mnoho mladých kapiel orientuje svoju tvorbu do anglického jazyka. Vo vašich piesňach sa nájde len zopár anglických slov. Prečo kapela preferuje skôr slovenské texty?

Nikdy mi nenapadlo spievať inak, ako po slovensky. Zdá sa mi to prirodzené. Na koncertoch sme hrávali niekoľko coverov v angličtine a nemám s tým väčší problém, no pri vlastnej tvorbe je to predsa len iné. Z dvoch doteraz vydaných albumov sme si, myslím, pomohli angličtinou len v pesničke Záverečná. Tá bola jednou z našich prvých a bolo to skôr východisko z núdze.

Skupina si prešla za roky existencie niekoľkými zmenami, no mikrofón a bicie ostali obsadené stále rovnako. Čo všetko predchádzalo týmto obmenám?

Zmien bolo za tých skoro deväť rokov dosť. Dôvody boli väčšinou klasické. Od pracovnej vyťaženosti až po odchody do iných kapiel, niekedy názorové nezhody, niektorí s hudbou skončili a venujú sa niečomu inému. V tejto zostave sme asi druhý rok, no už aj toho hrania je podstatne menej ako v minulosti. Preto si to aj chalani vedia skĺbiť s hraním v iných kapelách.

Pieseň V ten deň, keď som ťa zabila jasne vyjadruje odpor k násiliu. Majú všetky vaše piesne hlbšie posolstvá? Týkajú sa texty nejakej životnej skúsenosti z okolia zoskupenia?

Textovo sú skladby rôznorodé, od vážnejších tém až po recesiu. Väčšinou sú inšpirované tým, čo nás denne obklopuje, než nejakým konkrétnym osobným zážitkom.

borra3
foto: facebook.com/borraofficial

Ako to bolo so speváčkami predtým, než sa tvárou kapely stala Barbora?

Celé to začal Peťo Minárik, ktorého si Nitrania možno pamätajú zo skupiny Gréta a Mantinels. Hľadal do plánovaného projektu niekoľko speváčok, a myslím, že aj spevákov. Na mňa dostal kontakt asi v roku 2008. Spravili sme nejaké demonahrávky a kapelu na živé hranie sme začali skladať až následne.

Každá kapela má svojich kamarátov, s ktorými sa stále rada uvidí na spoločnom pódiu. Ktoré skupiny sú to pre Borru?

S mnohými kapelami máme kamarátske vzťahy a radi sa na akciách stretneme. Pokecáme, občas niečo vypijeme, no ako takých klasických kamarátov v rámci hudby máme určite chlapcov zo Zoči Voči. Začínali sme spolu hrávať v Nitre a okolí. Tuším, že sme spolu odohrali asi aj dve turné. S nimi sa stretávame aj z nehudobných dôvodov, či už na pive, na chate a podobne. Teším sa, že sa im darí. Chalani boli aj na mojej svadbe a vydržali sme až do rána. Zo svadby ma brala ich kapelná dodávka.

Ako vnímate rozdiely v koncertovaní na Slovensku? Je to v každom kúte Slovenska rovnaké?

V prvom rade treba povedať, že klubové hranie už nie je to, čo bolo pred piatimi alebo šiestimi rokmi. Ide to pomaly dolu vodou. V menších mestách sa ľudia vedia viac tešiť aj menšej kultúrnej akcii. Nie sú tak presýtení veľkou ponukou, ako napríklad v Bratislave, kde je tých možností podstatne viac. Na druhej strane, veľa záleží aj na majiteľoch podnikov, v ktorých sa hráva. Či spropagujú akciu, či sa postarajú o pohodlie návštevníka. V konečnom dôsledku ide o to, či naučia ľudí chodiť na tieto akcie. No ak je dobre zorganizovaný koncert a prídu ľudia, ktorí sa chcú zabaviť, koncert je fajn aj bez ohľadu na región Slovenska.

borra1
foto: facebook.com/borraofficial

Čo považuje kapela za doteraz najväčší úspech?

Nenazvala by som to úspech, no som rada za dva vydané albumy, možnosť zahrať si na veľkých festivaloch na Slovensku aj v Čechách, spoločne koncertovať so špičkou slovenskej hudobnej scény, ako aj to, že som mohla naspievať spoločné duety s interpretmi ako Kuly, Kuko, Miko Hladký, Spoko z kapely Smola a Hrušky, Miško zo Zoči Voči, či Zita z Bijouterriera. Bude na čo spomínať.

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.