Prírodné ekologické pohrebníctvo vzniklo približne pred dvadsiatimi rokmi vo Veľkej Británii. Slovensko je zatiaľ pomerne konzervatívnou krajinou a k smrti sa staviame priveľmi rezervovane, aby sa táto prax stala aj u nás skutočnosťou.
V súčasnosti sú cintoríny prepchaté kamennými hrobmi, vyrobenými kdesi na opačnom konci sveta a dovážanými z ďalekých krajín. Je bežným zvykom, ak nie i morálnou povinnosťou nosiť zosnulým na hrob kvety, pričom tie umelé vydržia o čosi dlhšie ako živé. Veľkým neduhom sú svietniky a kahance, ktoré po jednom použití končia v kontajneri, nehovoriac o ich masovom používaní počas sviatkov. Ďalším problémom sú truhly a urny vyrobené z takých materiálov, ktoré sa nerozložia v zemi ani za desiatky rokov.
Bežne používané rakvy sú napustené lakmi a olejmi na drevo, čiže nepodliehajú rozkladu tak ako surové drevo, s ktorým sa príroda ľahko vysporiada. Vnútro rakiev tvoria rôzne umelé výplne a povrch zdobí kov alebo plast. Rozkladu tiež bránia žulové kamene a v USA napríklad aj oceľ a betón, ktoré majú hroby ochrániť pred vykradnutím. V niektorých krajinách telá mŕtvych balzamujú, aby čo najdlhšie vydržali nápor prírodných činiteľov.
Urna, ktorá z mŕtveho spraví strom
V prírodnom pohrebníctve sa využívajú špecializované ekologické urny. Po celom svete vznikajú patenty na rôzne druhy ekourien. Dokonca je aj taká, ktorá obsahuje semienka stromov a je z čisto prírodných rozložiteľných materiálov. Po vložení do zeme s popolom človeka z nej vyrastie strom. Ten bude slúžiť ako spomienka pre trúchliacich dlhé roky. Tieto urny sú navrhované z rôznych, prírode veľmi blízkych materiálov, ako je prútie, slama, zhutnená rašelina či celulóza. Ekologické urny sú v ponuke dokonca aj na Slovensku, ale ich cena je zatiaľ neprimerane vysoká.
Alternatíva už aj v pochovávaní
Ekologickú stopu môžeme zanechať aj po smrti vďaka blízkym, ktorí zatiaľ nosia na hrob zväčša umelé materiály – kahance, svietniky, kvety z plastu, ktoré potom končia na skládkach odpadu. Oproti konvenčnému pochovávaniu však existujú aj alternatívy. Nemusíme chodiť ďaleko, v Českej republike prevádzkujú prírodný cintorín Les vzpomínek, kde hlavným zámerom je zmierniť negatívne dopady pochovávania na prírodu a uctiť si pamiatku blízkych aj prirodzenejšou cestou a zároveň dôstojne.
Vo svete je prírodné pohrebníctvo rozšírenejšie, len vo Veľkej Británii existuje viac ako 260 prírodných cintorínov. Pietne miesta tohto druhu nájdeme aj v Nemecku, Švajčiarsku, Švédsku, Rakúsku, Kanade, Austrálii alebo na Novom Zélande. Niektoré slúžia k ochrane prírody a sú vyhlásené za prírodné rezervácie. Predovšetkým ale ide o pokus prelomiť tabu v konvenčnom pochovávaní, priblížiť sa k prírode, uctiť si ju a stať sa jej súčasťou.
autorka: Veronika Selecká
