Na Filipínach sa nechávajú ukrižovať, v Austrálii nosí vajíčka ušatý vačkovec – čo ste možno nevedeli o Veľkej noci

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok. Tradičnú slovenskú oblievačku pozná každý, no možno ste netušili, ako nezvyčajne ho slávia v iných častiach sveta a aká je história týchto sviatkov.

Prechod morom a veľké skutky

Názov veľká pochádza z biblického príbehu o Egypte a židovskom otroctve. Faraón nechcel prepustiť svojich židovských väzňov, a preto Boh potrestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich faraón prepustil všetkých otrokov. Po vyslobodení z Egypta Boh previedol ľudí na čele s Mojžišom cez Červené more. Tu môžeme nájsť pôvod názvu pésach, čo znamená prechod. Ten sprevádzali veľké skutky, ktoré Boh vykonal, preto tieto sviatky dostali názov Veľká noc. Pésach je tiež názvom židovského pútnického sviatku sláveného v čase našej Veľkej noci.

Zajačik je symbolom prehnanej pohlavnej aktivity

Mnohí historici dnes akceptujú aj možnosť, že veľkonočné sviatky sú do veľkej miery inšpirované pohanskými zvykmi a mytológiou. Anglický názov Easter mohol vzniknúť podľa germánskej bohyne plodnosti Eostre či jej sumerskej verzie Ištar. V mytológii Blízkeho východu bola Ištar nielen bohyňou plodnosti a pohlavnej lásky, ale aj vojny. Ani veľkonočné vajíčko či zajačik nemajú s kresťanstvom zrejme nič spoločné. Vajíčko je symbolom plodnosti a zajačik prehnanej pohlavnej aktivity. A práve zajačik bol zasvätený spomínanej bohyni plodnosti Eostre.

easter-bunny-95096_1920
foto: pixabay.com

Veľkonočné zvyky vo svete

Brazília: Na fašiangový utorok sa v Rio de Janeiro začína karneval na počesť začínajúceho pôstu. Ulice sú plné ľudí, domácich aj turistov, vyobliekaných do farebných odevov. Karneval sprevádzajú sprievody tanečníkov samby. Typické sú farebné kostýmy plné exotických prvkov a konštrukcie vyrezané do tvaru motýľa či vtákov.

Anglicky hovoriace krajiny: V USA, Austrálii a vo Veľkej Británii ľudia ukrývajú po svojich domoch vajíčka. Ten, kto ich nájde, dostane odmenu. Deti veria tomu, že tieto vajíčka schováva veľkonočný zajačik. V Austrálii sú však zajace považované za škodcov, a tak tam vajíčka roznáša bandikut – malý plachý vačkovec s dlhými ušami.

Škandinávia: Vo Švédsku počas veľkonočných sviatkov vídajú samé čarodejnice. Za ne sa obliekajú dievčatá, ktoré potom chodia po domoch susedov a pýtajú si sladkosti. V Nórsku sa v poslednej dobe počas veľkonočných sviatkov spopularizovalo riešenie televíznych a knižných vrážd. Noviny uverejňujú články, v ktorých čitatelia hľadajú páchateľa, vychádzajú aj špeciálne knihy. Dokonca aj krabicové mlieko máva v Nórsku potlač s nejakou úlohou.

Španielsko: Počas Zeleného štvrtka sa v španielskom meste Verges konajú tance smrti. Obyvatelia sa o polnoci oblečú do kostýmov kostlivcov a tancujú. Takto si pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista.

Haiti: Typické sú sprievody tancujúcich ľudí vo farebných kostýmoch. Muzikanti hrajú melódie na bambusových hudobných nástrojoch či plechovkách od kávy. Na svoje si prídu aj vyznávači voodoo, ktorí sa každoročne zúčastňujú púte, kde si uctievajú svojich duchov zvieracími obeťami a kúpeľom v posvätnom jazere.

Filipíny: Do filipínskej dediny San Pedro Cutud každoročne prichádzajú turisti, aby si obzreli nezvyčajné zvyky miestnych obyvateľov. Schádzajú sa tu veriaci, ktorí sa po vzore Ježiša Krista nechajú ukrižovať, aby tak činili pokánie. V hlavnom meste Manila sa miestni počas veľkonočných sviatkov nechávajú zbičovať na ulici. Aj keď katolícka cirkev tieto tradície kritizuje, Filipínčania ich konajú z vlastnej vôle.

autorka: Alexandra Bednárová

titulná foto: pixabay.com

Zdieľajte článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.