5 zaujímavostí, ktoré robia bulharskú kuchyňu jedinečnou

Bulharsko patrí k najobľúbenejším destináciám pre slovenských turistov. Nachádza sa pomerne blízko, jazyková bariéra je tu minimálna a mnohých prekvapia aj priaznivé ceny v obchodoch.

Napriek tomu, že v uliciach Primorska či Slnečného Pobrežia takmer s určitosťou stretnete Slovákov, rozdiely v kuchyniach týchto krajín sú pomerne veľké. Kuchári sa snažia niektoré jedlá prispôsobiť turistom, napriek tomu si však bulharská kuchyňa zachováva svoju jedinečnosť.

Tradičné jedlá z Bulharska patria k najzdravším v Európe. Dôvodom je spôsob úpravy pokrmov, ale aj množstvo zeleniny, ktoré tu ľudia skonzumujú. Vyprážanie nie je príliš bežné a väčšinu jedál tu týmto spôsobom upravujú najmä kvôli turistom.

Z alkoholických nápojov si domáci najradšej pochutnávajú na tradičnej rakiji (pálenka z fíg, sliviek a iných druhov ovocia). Obľube sa tešia aj rôzne likéry a vína. Práve vinárske umenie Bulharov je známe aj v iných kútoch sveta.

Pivá sa pre Slovákov môžu zdať príliš slabé a chuťovo nevýrazné, hoci medzi domácimi sú považované za delikatesu. Pivní špecialisti sa tu učili najmä od Čechov. Práve druhy, v ktorých cítiť výrazný vplyv našich západných susedov, sa tešia veľkej obľube. Jediné pravé české pivo, ktoré je možné bez problémov kdekoľvek kúpiť, je Staropramen.

Živicový likér ako tradičný nápoj

Po otvorení fľaše mastiky, teda likéru zo živice, zacítite aj v ďalekom Bulharsku vôňu domova. Jeho anízovú arómu poznáme najmä z pendrekov či cukríkov Hašleriek.

Zvláštnosťou tohto nápoja je, že po zriedení s nealkoholickým nápojom alebo pri uložení do mrazničky zmení svoju farbu z priesvitnej na zakalenú, pripomínajúcu hustú hmlu. Aby likér mohol dostať názov mastika, musí byť vyrobený minimálne zo 40 gramov cukru na jeden liter a mať podiel alkoholu aspoň 47 percent.

Mastika. foto: autorka

Typickým bulharským miešaným nápojom je Oblak, ktorý vznikne zmiešaním mastiky s mentolovým likérom. Cestovatelia, ktorí radi ochutnávajú destiláty z rôznych krajín, ľahko zistia, že podobný alkohol sa dá v Grécku kúpiť pod názvom ouzo alebo vo Francúzsku ako pastis.

Šaláty sú pripravované bez zálievky

Typický slovenský šalát je obyčajne zmesou najemno nakrájanej zeleniny a dochutený sladkokyslou zálievkou či olivovým olejom. V bulharských reštauráciách vám však zeleninu obyčajne nakrájajú na hrubé plátky. Nie je ničím výnimočným, ak si pri pobreží Čierneho mora nájdete na tanieri kusy cibule veľké ako dlaň.

Ak zelenina nebude ničím dochutená, rozhodne to nie je dôvod na to, aby ste sa šli sťažovať, že šéfkuchár zabudol na zálievku. Bulhari zeleninu týmto spôsobom príliš nedochucujú. Populárnym dochucovadlom je však typický balkánsky syr, ktorý tu chutí trochu inak, ako sme zvyknutí zo slovenských supermarketov. Bulharská verzia tohto syra nemá kyslý podtón a je menej slaná.

Typický bulharský šalát. foto: autorka

Cukrárne vás zavedú do Grécka a Turecka

Bulharská kuchyňa, ale aj kultúra, boli veľmi výrazne ovplyvnené inými národmi. Asi najviac cítiť vplyv Grékov a Turkov práve v cukrovinkách. Jedným z najznámejších dezertov je tu baklava.

Aj ostatné sladkosti sú spravidla pripravované s množstvom masla, medu a cukru. Veľmi obľúbené sú taktiež oriešky a pistácie. Pre Slováka sa cukrovinky môžu zdať príliš mokré, keďže cukrári sa snažia koláčiky nechať čo najviac nasiaknuť maslom. Napriek veľkej dávke cukru a medu si však zachovávajú svoju chuť a nepôsobia presladene.

Bulharské sladkosti. foto: autorka

Kopček zmrzliny vám v Bulharsku nepredajú

Na Slovensku je bežné, aby si zákazník v zmrzlinárni vypýtal jednu čokoládovú a jednu vanilkovú. Ak o niečo podobné požiadate pri Čiernom mori, čašníčka zrejme nebude celkom rozumieť, čo si od nej pýtate. Zmrzlina sa tu tradične predáva na váhu.

Cena sa teda neodvíja od počtu kopčekov, ale od toho, koľko gramov mrazenej pochúťky dostanete. Samozrejme, aj bulharskí zmrzlinári sú ľudia, ktorým tiež občas zlyhá odhad. Na Slovensku kolujú vtipy o tom, ako si v potravinách vypýtate sto gramov salámy, predavačke sa trocha šmykne ruka, a pokrája vám šunku z polovice prasiatka.

V Bulharsku sa niečo podobné pokojne môže stať v zmrzlinárni. Výnimkou je točená zmrzlina, ktorú tu ponúkajú najmä predajcovia varenej kukurice, ľadovej drte alebo čerstvých štiav ako doplnkový produkt. Pri nej sa cena odvíja od počtu kusov.

Zmrzlinu v Bulharsku predávajú na hmotnosť. foto: autorka

Zemiaky k obedu sú najmä pre turistov

Bulhari nie sú zvyknutí k obedu či večeri pridávať aj prílohy, ako sú ryža a zemiaky. Ak už predsa len po prílohe siahnu, obyčajne použijú varené zemiaky. K mäsu alebo zelenine jedia najmä chlieb, ktorý nesmie chýbať na stole pri žiadnom jedle.

V reštauráciách ponúkajú zemiaky, prípadne sa v hoteloch snažia prispôsobiť a pripravujú aj tradičný slovenský zemiakový šalát. Tieto jedlá však domáci nie sú zvyknutí konzumovať, a mnohokrát presne nevedia, ktoré kombinácie hlavných chodov a príloh k sebe pasujú. Preto sa najmä v hoteloch so švédskymi stolmi môže stať, že čašníčky na pult vyložia grilovanú zeleninu, špagety, rizoto a k nim položia aj zemiakový šalát.

Ukážka bulharského obeda. foto: wikimedia.org

autorka: Jana Sedláková

Zdieľajte článok

Komentáre: