Hoci život pred skúškou dospelosti neponúkal toľko voľnosti, na mnohé zo stredoškolských zvykov si študenti radi spomenú. Čo prekvapí prváka pri prestupe na univerzitu?
Zápočty, skúšky, AiS či študentské diskotéky. S tým všetkým mladý človek, ktorý nastupuje na štúdium, už počíta. Len málokto však už na začiatku prvého semestra vie, ako to všetko funguje.
Niektoré drobnosti, ktoré sa týkajú rozdielov medzi strednou a vysokou školou, študenta veľmi prekvapia. O niektorých sníval ako stredoškolák, pre iné by sa tam, naopak, možno aj rád vrátil.
Vyučujúci študentom vykajú
Jedným z najväčších prekvapení pre ešte stále tínedžera je spôsob komunikácie s vyučujúcimi. Na strednej škole učitelia svojim žiakom tykajú. Mnohokrát si dokonca po maturitách v neformálnej atmosfére s telocvikárom či matematikárom potykajú.
Potom sa však zo žiaka stane študent vysokej školy a osoba, ktorá má niekoľko titulov pred menom aj za menom, mu zrazu vyká a hovorí mu „pán kolega“. Práve pre množstvo titulov je niekedy oslovovanie pedagógov doslova samostatnou vedou.
AiS je niekedy zložitejší, ako štúdium samotné
Stredoškoláci druhého septembra zasadnú do lavice a dostanú nový rozvrh hodín. Žiak nemá príliš na výber a musí akceptovať, ako vedenie školy rozdelilo vyučovanie. Univerzita síce ponúka v tomto smere väčšiu slobodu, ale pri zapisovaní rozvrhu sa študent poriadne zapotí.
Akademický informačný systém je v prvé týždne doslova nočnou morou. Všetci vedia, že jednoducho sa treba na tie predmety prihlásiť, ale nikto nevie ako. Čo znamená ten potrebný rozsah? Nájdem niekde odporúčaný plán? Otázok, ktoré si študenti kladú je mnoho. Na začiatku síce dostanú inštruktáž, ale ani tá neodhalí všetky zákutia AiS. Mnohé z funkcií tohto systému nepoznajú ani čerství magistri.
Prečítajte si tiež:
10 otázok, ktoré si kladie každý budúci prvák
Vyučovanie nekončí o jednej či druhej
Univerzitný rozvrh neprebieha len v dopoludňajších hodinách, ako je tomu na strednej škole. Niekedy si študent musí privstať, v iný deň, naopak, začne až okolo druhej či tretej.
Je pravdou, že po večeri strávenom pri pive padne vhod, ak vyučovanie začína až popoludní. Na druhej strane však táto výhoda so sebou prináša aj zákonité sedenie na prednáške až do šiestej či dokonca ešte dlhšie.
Nikto sa nepýta, kde ste, ak nie ste v škole
Každý si pamätá tie rána zo strednej školy, keď sa človeku nechce ani len vstať z postele. Vtedy nezostáva iná možnosť, len poprosiť rodičov o ospravedlnenku či navštíviť lekára s údajnou bolesťou hrdla. Vysokoškoláci podobné problémy neriešia.
Pokiaľ študent ráno vstane s bolesťou hlavy, alebo si chce zájsť na predĺžený víkend, vyučujúceho dôvod absencie nezaujíma. Jediné, čo si musí každý na univerzite ustrážiť, je počet povolených absencií. Podobne to funguje aj počas prestávok medzi prednáškami. Každý ich môže stráviť, ako len chce. Či už si zájde so spolužiakmi do neďalekého podniku, pôjde na nákupy, alebo sa bude učiť v priestoroch školy.
autorka: Jana Sedláková
titulná foto: pixabay.com
