Katarína Holetzová je autorkou úspešnej knihy Smrť prekliatych. V októbri zavítala aj do nitrianskeho Martinusu práve kvôli propagácii jej pokračovania s názvom Svorka. Čoskoro sa dočkáme aj tretieho prípadu Reného Juhásza, hlavného hrdinu jej krimi série.
Pracovali ste pre denníky Sme a Pravda. Prečo ste sa rozhodli začať písať knihy?
Ja som bola vždy ten typ človeka, ktorý si veľmi rád vymýšľa, čo sa pri novinárčine príliš nedá. A musela som sa práve pri nej veľakrát ovládať, aby som si nič nevymyslela. Pri knihách ma najviac baví, že sú to príbehy z mojej hlavy, veci, ktoré si sama vymýšľam. Na druhej strane, novinárčina ma naučila myslieť logicky a fakticky a dávať sama sebe deadliny. Keby som nerobila v denníku a nebola naučená, že každý deň musím odovzdať článok, asi by som dodnes o knihe iba snívala.
Žurnalistiku aj vyučujete, skúste to porovnať. Čo vás baví viac – písať alebo vyučovať?
Obe veci ma bavia a verím, že raz nájdem kompromis medzi tým, aby ma tieto veci živili, keďže sa nepodarilo, aby ani jedna z nich bola mojou náplňou. Realizujem sa určite viac pri písaní, no zároveň učenie je pre mňa veľmi zmysluplná činnosť. Som veľmi rada, že mám túto možnosť a môžem tak ovplyvniť ďalšiu generáciu.
Prečo ste sa do vašej najnovšej knihy rozhodli zakomponovať práve tému detských špiónov počas bývalého Československa?
Je to veľmi zaujímavá a atraktívna téma z hľadiska novinárčiny, keďže sedem rokov dozadu vyšla kniha Bol som detský špión od Jozefa Kollára, kde sa táto téma rozoberala, už vtedy ma to zaujalo. Druhá vec, ktorá ma ovplyvnila pri výbere, je pohľad dieťaťa na situáciu, ktorej samo nerozumie a počas ktorej sa nie vždy zachová správne. Kombinácia týchto dvoch vecí bola pre mňa výzvou, aby som to literárne spracovala.
Krimi kníh vzniká na Slovensku čoraz viac. Myslíte si, že sú pre slovenských čitateľov atraktívne?
To je ťažká otázka. Svoju úplne prvú knihu, ktorá vyšla pred rokom, som začala písať už dva roky predtým, ako vyšla. Vtedy bolo autorov veľmi málo, no za tie dva roky došlo zrazu k rozmachu, všetci začali písať krimi. Myslím si, že tento žáner je zaujímavý prostredím, ktoré je unikátne, a človek si to vie vďaka nemu lepšie predstaviť. Na druhej strane, stále existuje veľká nedôvera slovenských čitateľov voči domácim autorom. Musím ale povedať, že čísla nákladu to nenaznačujú. Viem zo svojho pohľadu aj od svojich kolegov, že slovenské knihy na tom nie sú až tak zle. Povedala by som, že silnejší slovenský krimi titul sa rovná priemernému zahraničnému.
Bola ťažké vydať úplne prvú knihu? Aké ste mali podmienky?
Bolo to ťažké. Keď som ju začala písať, považovala som to skôr za hoby a neverila som, že ju niekedy dopíšem. Som dosť netrpezlivá a neverila som, že si to odsedím a napíšem vyše tristo strán. Po dopísaní som nevedela, čo s ňou. Našťastie som sa skontaktovala s pánom Marenčinom, ktorý mi ešte v ten deň napísal, že máme ísť do toho. Potom to už išlo samo.
Plánujete vydať aj tretiu krimi knihu. Nezamýšľali ste sa aj nad úplne iným žánrom?
Zatiaľ ma láka len iné krimi, volám to ženské krimi. To sú všetky tie knihy, ako je napríklad Dievča vo vlaku, ktoré sa mi páčia práve tým, že majú rýchly spád. Mám rada príbehy s vraždami. Robia knihy veľmi pútavé a sú zaujímavé aj pre mňa, keď ich píšem, aj pre čitateľa, lebo chce vedieť, čo bude na konci.
autorka: Alexandra Bednárová
