Hlava na hlave, noha na nohe a ruky zaneprázdnené ochranou obľúbeného alkoholického nápoja, piva. Zlatistý mok už od nepamäti zbližuje ľudí rôzneho pohlavia, veku, vierovyznania, intelektu, občianstva či IQ. Na druhej strane si, samozrejme, aj táto nadľudská slasť vyberá svoju daň prostredníctvom priestorových oválnych tvarov v oblasti mužskej pýchy, tehličiek.
A hoci sa zdá, že rozprávam o nebi pre požívateľov tekutého chleba, nie je to tak celkom pravda. Reč je o tradičnom festivale Oktoberfest, s ktorým sa spája aj vyžitie kultúrne i gurmánske. Všimli ste si chýbajúci dĺžeň v názve tohto podujatia? Tento raz je však táto chyba opodstatnená tým, že nenahliadnete do miest povestného Mníchova, ale do malebnej dedinky na rieke Nitra.
Pätnásty ročník hudobného festivalu Októberfest pre nitrianskych študentov sa (už pomaly tradične) konal posledný septembrový týždeň v amfiteátri pri internáte Zobor. Historici by si pravdepodobne všimli dátumovú spojitosť s Októbrovou revolúciou, ktorá sa, mimochodom, konala v novembri. Pravdepodobne len prosté nedopatrenie mohlo zapríčiniť tento kalendárny lapsus.
Nedá mi tiež nespomenúť Októberfest spred dvoch rokov. Vtedajšie hviezdy festivalu boli kapely Polemic a Billy Barman. Starší študenti si túto akciu určite pamätajú. Tí mladší si ju môžu pripomenúť aj prostredníctvom plagátu. Nepríde vám tento propagačný materiál podobný s tohtoročným? Alebo je táto podobnosť opäť len čisto náhodná?
Na spoločnom pódiu sa tento rok opäť stretlo niekoľko muzikantov, ktorí robia hudbu od srdca, na základe svojich pocitov, emócii, nálad… Táto klišé poučka je vám určite známa. No aj napriek tomu je tvorba každej kapely výnimočná a hodnotná. Predpokladanou témou tohto ročníka bolo funky, ska a reggae.
Organizátori festivalu tohtoročnou účasťou kapiel plán určite splnili. Okrem známych kapiel Smola a Hrušky a Medial Banana sa študentom predstavili aj Ladies & Genitals, Replay a Sematam. Muzika ako vínečko. Pardon, pivečko. A toho tam bolo ozaj požehnane. Smädní a nenároční návštevníci si mohli dopriať českú klasiku Staroprameň. Ak by ste mali však chuť na čosi tvrdšie, mohli ste si dopriať Red Bull s vodkou, Jägermeister a, samozrejme, Staroprameň.
Na festivale ste si mohli tiež všimnúť aj legendárnych mužov v čiernom, ktorí svojimi tmavými bomberami bránili nielen zákulisie, ale aj hlavný vchod. Treba však podotknúť, že tieto bundy nenosia kvôli súčasnej móde. Máte radi dotyky? Títo muži ich priam milujú. Páni odetí vo farbe smútku však nelovili žiadnych mimozemšťanov.
Pravdepodobne boli povolaní na udržanie poriadku, mládežníckej disciplíny a študentskej rozvážnosti. Mimozemšťanie nastalo až v pokročilých večerných hodinách, keď to slnko už dávno vzdalo a rozhodlo sa vyhrabať z postele približne okolo siedmej ráno. Najlepší priateľ človeka? Pes. Najlepší priateľ psa na prechádzke? Kríky, stromy, tráva. Nie nadarmo sa hovorí, že ľudia sa občas správajú ako psy. Tie si doprajú malú potrebu všade, kde uznajú za vhodné. Spojitosť s niektorými účastníkmi festivalu je teda opäť čisto náhodná.
Otázky a výzvy ľudu k akcii patria neodmysliteľne ku každému správnemu premotivovanému prejavu. Tradičné moderátorské vyzývanie k zdvihnutiu horných končatín a pýtanie sa však nemusí dopadnúť vždy dobre. Sú študenti po celom dni naozaj tak veľmi unavení a nezvládajú takúto jednoduchú interakciu? Alebo treba hľadať chybu v ošúchaných výrazových prostriedkoch davovej psychózy?
Na záver si dovolím uviesť akúsi osnovu festivalu pre študentov, ktorých odhodlanie prísť na menej známe kapely a za svetla je asi také ako veľkosť tohto písma. Niektoré body sú tiež obohatené o myšlienkové pochody a monológy. Nie je to, samozrejme, oficiálny harmonogram podujatia. Podobnosť s festivalom je teda opäť len náhodná.
- vylihovanie na internáte/počúvanie vyučujúceho
- telefonáty, chatovanie s výsledkom presného času stretávky s kamarátmi
- večerný pochod z internátu na amfiteáter
- doplnenie stratených tekutín
- živá socha („Túto kapelu nepoznám, pre istotu sa budem hýbať čo najmenej.“)
- zvuk pripomínajúci potlesk venovaný rektorovi UKF a primátorovi Nitry (prípadne jeho zástupcovi)
- nacvičovanie „tanečných“ kreácií
- realizácia „tanečných“ kreácií (pravdepodobne už počas vystúpenia hviezdy večera)
- najhoršie rozhodnutie dňa („Ideme ešte na Mostnú!“)
- nadávanie vodičom osobných automobilov („Ako si vôbec dovolia ísť po ceste, keď po nej idem ja?!“)
autor: Pavol Sivák
