
Slovensko malo od čias ČSFR 20 ministrov školstva. Iba dvaja z nich však na svojom poste vydržali štyri roky. Na Slovensku je tiež 38 vysokých škôl – napríklad v Skalici či Sládkovičove.
Školstvo patrí na Slovensku k najdiskutovanejším témam. Reforma strieda reformu, ministri sa menia aj po niekoľkých mesiacoch.
Záverom sú stále horšie výsledky slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní a iba dve univerzity medzi 980 najlepšími na svete.
Prečítajte si päť zaujímavých čísel, ktoré charakterizujú súčasnú problematiku slovenského školstva.
20 ministrov
Od Nežnej revolúcie v roku 1989 pôsobilo na ministerskom poste dohromady 20 slovenských ministrov školstva. Najskôr v rámci ČSFR, neskôr už ako ministri samostatnej Slovenskej republiky.
Zaujímavosťou je, že celé štyri roky vydržali na poste len dvaja ministri – v koalícii HZDS, ZRS a SNS z rokov 1994 – 1998 Eva Slavkovská za SNS, v koalícii Smer-SD, SNS a HZDS z rokov 2006 – 2010 Ján Mikolaj opäť z SNS.
Služobne najkratšie bola ministerkou školstva Gabriela Matečná z SNS, ktorá v kresle sedela dočasne len 12 dní, pokým ju nenahradila súčasná ministerka Martina Lubyová.
38 vysokých škôl
Relatívne malé Slovensko má v pomere k rozlohe a počtu obyvateľov obrovské množstvo vysokých škôl. Dohromady je ich 38 – 20 verejných, 15 súkromných a tri štátne. Univerzitných vysokých škôl má Slovensko osemnásť.
Na každý z ôsmich samosprávnych krajov Slovenska tak v priemere pripadá 4,75 vysokých škôl a 2,25 univerzít. Zaujímavosťou je, že vysoké školy sa nachádzajú aj v menších mestách, ako je Dubnica nad Váhom, Skalica či dokonca 5-tisícové Sládkovičovo.
Dve univerzity v rebríčku najlepších
Spomedzi osemnástich slovenských univerzít sa len dve pravidelne umiestňujú v celosvetových rebríčkoch najlepších. Jeden z prieskumov realizuje prestížny časopis Time, ktorý medzi najlepších vlani zaradil Univerzitu Komenského a Slovenskú technickú univerzitu.
V rebríčku sa umiestnilo 980 univerzít – UK skončila na 601. až 800. mieste, STU na 801. až 900. mieste. Spomedzi krajín V4 dopadlo Slovensko najhoršie – Maďarsko malo v rebríčku sedem univerzít, Poľsko deväť a Česko dokonca až dvanásť.
Čítame horšie než Čiľania
Jedným z mála relevantných číselných porovnaní slovenského školstva so svetom sú testy PISA. Konajú sa každé tri roky, pätnásťroční žiaci v rámci tohto preskúšania píšu testy z matematiky, prírodných vied, čitateľskej a finančnej gramotnosti.
Testovanie sa naposledy konalo v roku 2015 a výsledky slovenských detí majú klesajúcu tendenciu. Vo všetkých kategóriách skončili slovenskí žiaci pod priemerom členských krajín OECD. V prírodovednej gramotnosti napríklad mladí Slováci dopadli horšie než Malťania, v čitateľskej gramotnosti skončili pod Čiľanmi.
Do školy nechodíme radi
Zaujímavý číselný fakt priniesli samotní učitelia počas svojich štrajkov. Slovenské deti nie sú podľa ďalšieho z prieskumov PISA v škole šťastné. V roku 2012 OECD realizovala výskum, ktorého výsledkom je rebríček spokojnosti žiakov v školách.
Slovensko skončilo v rámci krajín Európskej únie na predposlednom 25. mieste. Zo všetkých 64 sledovaných krajín skončilo na 62. mieste.
foto: pixabay.com