Tridsať rokov od Nežnej, tridsať rokov slobody. Niektorí mladí na ňu už názor nemajú, iní ju poznajú od rodičov

nežná revolúcia

Sloboda je niečo, s čím sa rodíme, čo berieme ako samozrejmé. Nie vždy však tomu bolo rovnako.

Vycestovať do akejkoľvek krajiny, kúpiť a prečítať si akúkoľvek knihu, dopriať si ovocie a zeleninu všetkých druhov a jedlo, o ktorom pred desiatkami rokov mohli len snívať, povedať verejne svoj názor bez toho, aby nás hneď polícia bila obuškami.

Za mnohé práva a slobody môžeme byť vďační práve študentom, ktorí sa presne pred tridsiatimi rokmi nebáli vyjsť a povedať, čo si myslia, postaviť sa nevyhovujúcemu režimu a doviesť náš štát do súčasnej podoby.

nežná revolúcia
Na námestiach protestovali desaťtisíce ľudí, najmä množstvo študentov a umelcov. (foto: wikimedia.org)

Niektorí mladí poznajú revolúciu cez rodičov

Sedemnásty deň v novembri už dávno nie je len obyčajným dňom v roku. Je to pojem, ktorý, keď vyslovíte, mnohým hneď napadne spojenie „nežná“ alebo „zamatová“ revolúcia, ktorá viedla k pádu komunistického režimu.

 „17. november sa mi spája s mojimi rodičmi. Opisovali mi, ako boli na námestí a čakali na to, kedy sa Slovensko stane slobodné a budú si akoby môcť robiť, čo chcú, budú slobodnejší,“ hovorí študentka Gabika zo Žilinskej univerzity.

„Všetko, čo o tomto viem, ma naučili moji rodičia a starí rodičia, ktorí mi rozprávali o tom, ako to tu chodilo, ako ich obsadili Rusi,“ hovorí Katka, Slovenka študujúca v Českej republike na Technickej univerzite v Ostrave.

Katka dodáva, že je veľmi rada za odvážnych študentov a všetkých, ktorí vyšli do ulíc a bojovali nielen za otvorenie hraníc. „Okrem tohto som šťastná aj za to, že sa môžeme učiť všetky jazyky, nielen ruský, ako to bolo do roku 1989.“

Študentke Dominike z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Deň študentstva symbolizuje ruka štrngajúca kľúčmi, Marta Kubišová s jej piesňou Modlitba pre Martu, herci stojaci na tribúne a policajti bijúci protestantov. 

Prečítajte si aj: Publikácia Kauzy 2019 poukáže na to, čo sa za 30 rokov od Novembra ’89 (ne)zmenilo

nežná revolúcia
Pražské Václavské námestie počas Novembra 1989. (foto: en.wikipedia.org)

Niektorí si nemyslia nič, iní sú aj kritickí

Na druhej strane, študentke Nine z Univerzity Konštantína Filozofa sa s týmto sviatkom nespája nič. Ako sama povedala, dobu pred 17. novembrom 1989 nezažila a sama nevie posúdiť, či sa máme lepšie, alebo horšie.

Ako si myslí Karolína, študentka Univerzity Komenského v Bratislave, nie všetky zmeny boli potrebné. „Tento deň sa mi spája s históriou našej krajiny ako niečo, čo si treba pripomínať v rámci snahy a odvahy postaviť sa a ísť protestovať proti niečomu, s čím nesúhlasím,“ hovorí.

„S odstupom času však vieme isté skutočnosti a systém, ktorý vtedy fungoval, v istých smeroch zhodnotiť kladne a hlavne fungujúco. Z týchto niektorých skutočností sa mal nasledujúci režim ponaučiť a prevziať ich, pretože nesúhlasím s myšlienkou, že všetko, čo bolo za komunizmu, bolo zlé,“ vysvetľuje ďalej Karolína.

Vyjadrila sa aj k prvému prezidentovi po zmene režimu, Václavovi Havlovi. „Nepáči sa mi aj to, ako v súvislosti s našou krajinou, od roku 1993 už ako samostatnej Slovenskej republiky, si pripomíname a oslavujeme bývalého prezidenta Havla, ako pomaly druhého Masaryka, osloboditeľa. Pretože mnoho vecí, ktoré ako prezident spravil či zrušil, nám viac uškodilo ako pomohlo,“ uzatvára Karolína.

Prečítajte si aj: Výstava Spájanie Európy pripomína udalosti, na ktoré sa nezabúda

nežná revolúcia, havel
Prvým ponovembrovým prezidentom sa stal Václav Havel. (foto: Flickr.com)

Udalosti, ktoré revolúcii predchádzali

Táto zmena režimu však nestojí len na jednom dátume. Pripisujeme jej udalosti medzi 17. novembrom a 29. decembrom 1989. Už dnešným štátnym sviatkom – Dňom boja za slobodu a demokraciu – sa celý proces iba začal.

Samozrejme, prevratu predchádzali aj iné udalosti, ako publikácia Bratislava/nahlas, označovaná aj ako slovenská Charta 77. Ponúkali ju aj za našimi hranicami a obsah bol o skutočnej kvalite života v Bratislave (1987).

Sviečková manifestácia, ktorá bola prvou verejnou manifestáciou proti komunizmu v ČSSR od roku 1969, by sa možno nestala takou slávnou, keby ju komunistický režim nerozpustil použitím vodných diel (1988). Ján Sokol bol vysvätený za biskupa (1988). Konali sa púte, na ktorých sa zúčastnilo dovtedy najviac veriacich (1988).

Vznikol Výbor na ochranu Ivana Polanského, ktorého odsúdili na štyri roky za tajné vydávanie, rozširovanie a rozmnožovanie kníh, takzvaných samizdatov (1988). Bezpečnostné zložky znova zaútočili na študentov a signatárov Charty 77, keď si v Prahe chceli uctiť dvadsiate výročie samoupálenia Jana Palacha (1989).

Bolo prijaté zákonné opatrenie, ktoré umožňovalo trestne stíhať občanov za účasť na nepovolenom zhromaždení (1989). 16. novembra 1989 sa v Bratislave z dnešného Hodžovho námestia k budove ministerstva školstva konal protestný pochod vysokoškolákov. V súčasný Deň študentstva sa v Prahe konala oficiálna študentská manifestácia na pripomenutie si smrti študenta Jana Opletala, ktorý bol obeťou nacistického režimu.

Študenti sa po jej skončení premiestnili do centra mesta, na Národní třídu, kde následne surovo zakročili policajti. 

Po tomto násilnom dianí sa začala situácia vyvíjať k lepšiemu najmä vďaka štrajkom. Tie boli organizované študentmi českých i slovenských vysokých škôl, ale i známym osobnosťami, ku ktorým patria Milan Kňažko, Ľubomír Feldek, Fedor Gál, Rudolf Sikora, Ján Budaj, Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý alebo Anton Selecký.

Vznikli hnutia Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum. Konal sa nejeden míting a rokovanie VPN, Slovenskej národnej rady, ministerstiev. Všetko zakončilo zvolenie nového prezidenta Václava Havla, ktoré sa konalo prostredníctvom Federálneho zhromaždenia.

Titulná fotografia: wikimedia.org

Zdieľajte článok

Komentáre: