Módne značky lákajú zákazníkov pútavými a chytľavými sloganmi o recyklácii. Na oko to môže pôsobiť ako výhodná ponuka. Otázkou je, čo sa za týmto eko myslením ukrýva v skutočnosti?
Pojmy fast fashion (rýchlo produkovaná a dostupná móda, pozn. red.) a greenwashing sa dostávajú čoraz viac do povedomia bežných spotrebiteľov.
Konzultantská spoločnosť TerraChoice vysvetľuje pojem greenwashing ako zavádzanie spotrebiteľa v oblasti environmentálnych praktík alebo v prínosoch určitého výrobku či služby pre životné prostredie.
„Prineste vaše staré a nechcené oblečenie, my ho zrecyklujeme a opäť spracujeme“, takto znie výzva značky H&M. Ako sa toto oblečenie zrecykluje, kde a čo s ním bude ďalej, už značka tak úplne nevysvetľuje.
Chýba transparentnosť kampaní
H&M uvádza, že 57 percent všetkých materiálov, ktoré sa používajú na výrobu ich produktov, je recyklovateľných alebo sú na výrobu využité iné dlhodobo udržateľné materiály. Idea ich ekologického plánu, ktorý sa zameriava aj na zrecyklovanie noseného šatstva, má pozitívny cieľ.
Problém je v tom, že zákazníci sa síce zbavia starého oblečenia, ktoré má byť opätovne využité, ale módny reťazec ich nabáda na kúpu nových kúskov. Pritom samotná recyklácia použitého oblečenia nie je ani zďaleka tak jednoduchá.
V skutočnosti sa dá recyklovať iba malá časť noseného oblečenia. Napríklad značka H&M v jednej zo svojich kampaní prezentuje, že zo starých rifieľ ušije nové. Háčik je v tom, že pri recyklácii sa bavlnené vlákno poseká a tým materiál stráca na svojej kvalite.
Takto sa dá recyklovať iba okolo jedného percenta oblečenia. V zásade tak hlavnú úlohu zohráva kvalitný marketing predajcov.
Ekologická osveta formou Lindexu
Lindex je jednou z najväčších značiek na svete, ktorá preferuje využívanie organickej bavlny vo svojich výrobkoch. Na svojej stránke uvádzajú, že 64 percent bavlny v ich produktoch je organickej a 100 percent nového oblečenia je vyrobeného už len z takejto bavlny.
Mnoho oblečenia z organickej bavlny má v Lindexe certifikáciu GOTS (Global organic textile standards), Textile Exchange Global Recycling Standard či Textile Exchange Recycled Claim Standard. Označenia pre eko materiály. Módna značka využíva okrem spomínanej organickej bavlny aj eko-viskózu, organický ľan a recyklovanú vlnu.
Napríklad plavky sú vyrábané z recyklovaného polyamidu. Recyklovaný polyester používajú v podprsenkách, pančuchách, nohavičkách aj v topoch. Najväčšími producentami oblečenia pre Lindex stále ostávajú krajiny, ako Bangladéš, Čína, India, Mjanmarsko a Turecko, ktoré sú najznámejšími svetovými výrobcami fast fashion módy.
Prečítajte si aj: Zálohovanie PET fliaš bude realitou už aj na Slovensku, stretáva sa aj s kritikou
Čísla hovoria jasne
Na ozrejmenie, pri výrobe jedného bavlneného trička sa spotrebuje približne 2 700 litrov vody, čo vypije priemerne jeden človek za dva a pol roka. Módny priemysel je zodpovedný za 92 miliónov ton odpadu ročne. V spaľovni alebo na skládkach skončia tri pätiny vyrobeného oblečenia, a to ešte v ten istý rok, ako sú vyrobené.
Tak, ako sú zarážajúce tieto čísla, rovnako je aj fakt, že evidentne žiadna značka nemusí platiť recyklačný poplatok (pozn. red. poplatok v cene tovaru, ktorý sa stane odpadom). Pritom oblečenie s neoficiálnymi označeniami „green“ či „sustainable“ je často predávané za dvojnásobnú cenu.
Stačí si nájsť vhodné alternatívy
Kontrolovať každý kúsok oblečenia, či má certifikáciu ekologického formátu, môže byť náročné a aj tak nemáte úplnú istotu, že tomu tak skutočne je. Našťastie okrem fast fashion oblečenia existujú aj lokálni výrobcovia, vegánska móda alebo upcyclingové výrobky. Nakupovanie v second handoch alebo využívanie swapov je medzi ľuďmi čoraz viac rozšírenejšou alternatívou.
Titulná fotografia: pixabay.com
