Otázka životného prostredia je v súčasnej dobe jednou z najdiskutovanejších. Svetové ekologické inštitúcie volajú na poplach. Jednou z možností, ako spomaliť deštrukciu našej planéty je obmedzenie živočíšnej stravy.
Vegánstvo a vegetariánstvo sú formy stravovania, z ktorých je vylúčená živočíšna zložka buď úplne, alebo len v podobe mäsa. Vegetariánstvo pochádza ešte z dávnych čias starovekej Indie a Grécka.
Vtedy ľudia odmietali mäso najmä z náboženských a etických dôvodov. Dnes však predstavuje rastlinná strava vyššie ciele. Ide o jednu z možností, ako zabrániť predčasnému zničeniu životného prostredia.
Od obsahu taniera po záchranu Zeme
Stať sa vegánom či vegetariánom je slobodnou voľbou každého človeka. Vedci ale varujú, že do roku 2050 sa predpokladaný počet obyvateľov na Zemi zvýši až na 10 miliárd. Ak by sa tak naozaj stalo, produkcia potravín by musela stúpnuť až o 56 percent. To by znamenalo zvýšenie počtu zvierat chovaných na mäso a mlieko.
Keďže tieto zvieratá musia byť niekde umiestnené, s najväčšou pravdepodobnosťou by muselo byť odlesnených ďalších šesť miliónov kilometrov štvorcových lesov. Prieskum Creating a Sustainable Food Future upresňuje, že jedna tretina odlesnených častí zeme by slúžila na pestovanie obilnín a zvyšné dve tretiny by boli určené ako pastviny pre dobytok.
Tento rozmer predstavuje dvakrát takú veľkú plochu, ako je dnešná rozloha Indie. Takéto správanie ľudstva by mohlo mať fatálne následky pre našu planétu.
Chov zvierat na mäso nás ohrozuje
Podľa najnovšej správy OSN živočíšne výrobky môžu spôsobiť viac škody ako produkcia stavebných materiálov, ako je piesok alebo cement, plasty a kovy. Navyše, ratsúci počet hospodárskych zvierat chovaných na mäso predstavuje zvýšenú spotrebu plodín a pitnej vody po celom svete.
Až 70 percent svetovej spotreby pitnej vody pochádza práve z poľnohospodárstva, respektíve z mäsa a mliečnych výrobkov. Rovnako zodpovedá za 39 percent z celkového využitia pôdy po celom svete a 19 percent emisií skleníkových plynov.
„Ak chce ľudstvo prežiť, musíme výrazne obmedziť plytvanie potravinami a prejsť na rastlinnú stravu. Okrem toho, je nutné investovať do vývoja technológií, ktoré by pomohli planétu ozdraviť a zalesniť čo najväčšie plochy stromami, ktoré rýchlo absorbujú oxid uhličitý. Rastliny sa následne môžu spaľovať za účelom vytvorenia biopaliva. Dôležité je upustiť od užívania fosílnych palív a čo najviac zredukovať uhlíkovú stopu, ktorú po sebe človek zanecháva,“ vyjadril sa pre Dailymail Johan Rockstorm, bývalý riaditeľ inštitútu Climate Change Impact Research.
Prečítajte si aj: Potraviny so značkou bio: Zbytočne predražené výrobky alebo skutočná známka kvality?
Mäso nie je jediný problém
Zo spracúvania poľnohospodárskych plodín a mäsa, samozrejme, vzniká množstvo odpadu. Čím sa počet obyvateľov Zeme zvyšuje, tým je to hrošie aj s jeho spracúvaním. Nakoľko nie je možné rátať s použitím fosílnych palív, najvhodnejšou cestou na obmedzenie takéhoto ničenia životného prostredia je zameranie sa na rastlinnú stravu, teda stať sa vegetariánom alebo vegánom.
Ale ani takáto forma stravovania nie je nezávadná. Ak si totiž chcete pripraviť chutné vegetariánske jedlo zo surovín, ktoré nie sú vypestované u nás, podporujete tak dovoz zahraničných potravín. Na to, aby sa sem dostali, bolo použité veľké množstvo paliva, čo je len ďalším spôsobom znečisťovania.
Ďalším veľkým problémom sú plasty, ktorých je v našej prírode, v našich oceánoch a v našich organizmoch príliš veľa. Plast je materiál, ktorého trvácnosť presahuje životnosť výrobkov z neho vzniknutých. Na takúto formu znečistenia a ešte mnoho ďalších nemá jedenie alebo nejedenie mäsa žiaden vplyv.
Mnoho ľudí stále uprednostňuje tradičné stravovanie so všetkým, čo k tomu patrí. Iní sa zase rozhodli vyradiť z jedálnička mäso z vlastných dôvodov – či už morálnych alebo náboženských.
„Moje rozhodnutie stať sa vegetariánkou nebolo spojené s ekológiou. Skôr išlo o myšlienku, že nechcem jesť predtým živé tvory. Absolútne však rozumiem ľuďom, ktorí to vidia opačne a nesnažím sa ich presviedčať o opaku. Ide čisto o môj osobný postoj,“ vysvetlila študentka Janka.
