Eva Hrašková vyštudovala ekonomický smer, ale začala písať knihy. Povedala, ako sa k tomu dostala či kde hľadá námety. Tiež hovorila o škandinávskych krimi či ako prišla k nápadu spracovať v knihe tému prenájmu maternice.
Vyštudovali ste účtovníctvo, ekonomiku a manažment podniku. Zároveň pracujete ako personalistka. Ako ste sa dostali k písaniu kníh?
Účtovníctvo aj personalistika nateraz patria k mojej minulosti. Hoci som milovala čísla a logické predmety v škole, všetok voľný čas som trávila s knihami. Čítala som dokonca na prechádzkach v lese. Ľudia v mojej blízkosti si ma doberali, že mi raz knihy navodia úraz. A neboli ďaleko od pravdy. K úrazu neprišlo, ale k akejsi profesionálnej deformácii asi áno, lebo počas svojej momentálnej rodičovskej dovolenky mi denne prejde rukami hneď niekoľko kníh.
K láske ku knihám vediem aj svoje dieťa. Moja cesta k písaniu bola tiež dláždená neustálym čítaním. Jedného dňa som si povedala, že napísať príbeh by pri mojej fantázii nemuselo byť až také náročné a vzišiel z toho môj knižný debut – Len kým si tu.
Inšpiroval vás niekedy vyštudovaný odbor pri písaní kníh? Nechceli ste napísať napríklad knihu o ekonomike?
K odbornej literatúre mi chýba celá plejáda vedomostí a dlhoročná prax. Od ekonomiky ako takej som sa odklonila už na vysokej škole, keď som začala pracovať popri štúdiu na personálnom oddelení. A po škole moje kroky smerovali už len do medzinárodného prostredia k práci s ľuďmi. Tu som už bola k tej inšpirácii pre písanie kníh oveľa bližšie. Všetky príbehy sú predsa o ľuďoch. Vždy ľudské osudy pozorujem so zatajeným dychom, prvky mnohých osobností, ktoré som počas svojej kariéry stretla sa stali vzormi pre postavy v mojich knihách.
Myslíte si, že na písanie kníh treba špeciálny talent? Napríklad štúdium literatúry či životné skúsenosti? Alebo sa spisovateľom môže stať takpovediac ktokoľvek?
Mnohí ľudia sa pokúšajú preniknúť do sveta kníh práve svojimi autorskými počinmi. Bez úžasnej fantázie a bez daru reči to asi veľmi možné nie je. Skúsenosti sú ďalšia dôležitá parketa. Veľmi veľa sa dá doštudovať. V dnešnej onlajn dobe každý dobrý autor rešeršuje, číta a nahliada často aj k odbornej problematike. Nemusí ísť vždy o skúsenosť, ktorá robí zápletku zápletkou. Neverím, že Lars Kepler najprv vraždil, aby mohol napísať Lazara.
Ale ak sú skúsenosti, je pre autora písanie oveľa jednoduchšie. Knihy sú vždy vecou vkusu. Nič zo spomenutého nebráni, aby si niekto, kto o písaní sníva, nesadol zajtra k počítaču a nezačal snovať svoj vlastný príbeh. To, čo jeden zhltne v knihe za večer, inému nezachutí. Nemám rada, ak autor v knihe neprepracuje zápletku, alebo nájdem štrbiny v príbehu, ktoré by som najradšej sama zaplnila.
Ďalším kritériom pre písanie by mala byť aj správna štylistika a gramatika. Samozrejme, rukopisu do finálnej podoby pomôže korektor a redaktor, ale ani oni nie sú čarodejníkmi.
Prečítajte si aj: Riaditeľka Divadelnej Nitry: Narastajúci extrémizmus spôsobuje, že sa menej učí o kultúre
Vo vašej tvorbe badať najmä príbehy o láske či problémoch vo vzťahoch. Vaša posledná kniha s názvom Mrazivá odplata je však krimi. Prečo ste sa rozhodli vydať týmto smerom? Príde vám, že sú kriminálky na Slovensku čoraz populárnejšie?
Je pravda, že som začínala príbehom plným lásky (Len kým tu si, 2014, poz. red.), no v ďalšej knihe, ktorá sa na trh dostala krátko po debute, sa už črtali prvky krimi. Nežný dotyk nenávisti ponúkal okrem romantiky aj temnotu. Potom som si oddýchla pri knihe Nebo vonia tebou a zabavila sa pri písaní Rande so svokrou.
V roku 2016 mi moja veľmi dobrá priateľka – Kristína Ježovičová – rozprávala o svojej túžbe napísať príbeh o mystických Krvavých Šenkoch. Našťastie som ju presvedčila, aby sme šli do toho spolu. Bolo to úžasné dobrodružstvo. Prelúskali sme archívy, novinové články, vybrali sme sa na výlet a potom sme sa spolu báli. Krimi mi vliezlo pod kožu. Nezaujímal ma trend – a vôbec, žene sa na Slovensku v tomto žánri asi nikdy nepodarí preraziť. Navyše mi chýba policajné zázemie, skúsenosti, ale fantázia mi pracuje na plné obrátky.
Vendelín Mistrík, hlavný hrdina knihy Mrazivá odplata, je tak odpudivý vrah, že mi ho všetci uverili. Nie je to smer, ktorého sa budem striktne držať. V skutočnosti, ďalšia kniha, ktorá tento rok príde na pulty nemá s krimi nič spoločné. Píšem to, čo mi aktuálne robí radosť, čo ma teší. Najpotešujúcejšie však je, že vďaka mojim posledným dvom knihám – Sestre a Mrazivej odplate – si aj romantické čitateľky začali zamilovávať napätie.
Chceli by ste si vyskúšať ešte nejakú ďalšiu tému vo svojej tvorbe?
Najnovšia kniha, ktorá vyjde tento rok, s názvom Všetko, čo (ne)chcem sa dotýka veľmi zložitej spoločenskej témy – surrogácie (prenájom maternice cudzej ženy na vynosenie dieťaťa, poz. red.). Pôjde tiež o akési prvky psychologického románu v príbehu podobne, ako to bolo v knihe Nebo vonia tebou.
Nejde mi o skúšanie či striedanie žánrov, to nie. Keď si poviem, že krimi je to, čo je skvelé a čoho sa chcem držať, stretnem v živote niekoho, kto mi ponúka tému na novú knihu ako na tanieri. Ja potom o tom dlho premýšľam, až to musím dať na papier. Surrogácia sa mi núkala v časopise, ktorý som objavila u lekára. Inšpirácia je teda všade navôkol. Tá téma mi nedala spať. Musela som o nej veľa čítať, študovať, zrazu som celkom jasne videla príbeh, ktorý sa reálne môže diať za ktorýmikoľvek dverami.
Nechcem sa viazať k tomu, že už čitateľom prinesiem len romantiku, alebo len krimi. Chcem im priniesť niečo, čo vďaka čítaniu rozšíri ich obzory. Buď sa dotýkam spoločenských tém alebo obávaných miest, jednoducho vždy svojím spôsobom balansujem na tenkom ľade. A to ma neskutočne baví.
Na Slovensku sa vo veľkej miere čítajú aj škandinávske kriminálky. Prečo si myslíte, že majú u slovenských čitateľov taký úspech? Nechceli ste sa niekedy inšpirovať tvorbou zo severských krajín?
Milujem severské krimi. Priznám sa, že holdujem audioknihám, ktoré ešte na Slovensku nie sú až tak veľmi rozšírené a obľúbené. Počúvam knihu a pri tom upratujem, varím, starám sa o záhradu. Dokonca som chodila na prechádzky s kočíkom so slúchadlom v uchu. Samozrejme, kým moje dieťa spalo. Niekto holduje hudbe, ja hovorenému slovu. Severské krimi sa v audio podobe objavujú pomerne často i keď poväčšine v češtine, preto sa mi vryli pod kožu. Pre mňa je to veľmi vysoká méta.
Zo škandinávskych kriminálok dýcha prepracovanosť, zručnosti, vedomosti. Často na knihe spolupracuje tím odborníkov. Podrobné pitevné správy, súdne či lekárske postupy, to jediný človek nemôže presvedčivo obsiahnuť. Samozrejme, aj u nás sa nájde niekto, kto pomôže po odbornej stránke. Knihy po dopísaní posielam rovno vydavateľstvu, ak mám šťastie na Kristínin (Ježovičovej, poz. red.) čas, stihne ich prečítať skôr ako vydavateľ. Som presvedčená, že na škandinávskych krimi sa pracuje trošku viac do hĺbky. Na také dych vyrážajúce zápletky mi ešte chýba kus odvahy.
Aký je váš najväčší spisovateľský sen. Podarilo sa vám ho už splniť?
Mojím najväčším spisovateľským snom bolo vydať knihu. Mám ich na konte sedem. Ďalšia je rozpracovaná. Všetky okrem najnovšej sú preložené a vydané v českom jazyku. O tom som sa nikdy neodvážila ani snívať. Môj sen je každá nová kniha, ktorú môžem ponúknuť čitateľom. A pocit naplnenia, keď sa mi prvý raz ocitne v rukách. Mrazivá odplata prišla na knižné pulty po dvojročnej pauze a nevedela som sa jej dočkať.
Ktorého slovenského spisovateľa považujete za najväčšiu konkurenciu alebo svoj vzor?
Nikoho z autorov nepovažujem za konkurenciu. Mnohých slovenských spisovateľov poznám osobne, stali sa vďaka knihám mojimi priateľmi. A potom – rozhodujúce slovo má aj tak vždy len čitateľ. Nikomu nemôžete nanútiť, aby si zamiloval váš štýl – na trhu je kopec žánrov, podžánrov, autorov. Vždy ide len o to, aby čitatelia po prečítaní knihy zatúžili po ďalšej. Ak sa toto nám autorom darí, vyhrali sme. Nehľadím na iných autorov ako na vzor, ale určite v mojej knižnici nechýbajú nové Dánovky, Rimová, Ježovičová, Angela Marsons, Tess Geritsen, Minnier či Kepler.
Prečítajte si aj: Arpád Soltesz: Poľavili sme v ostražitosti, a to je asi najväčší hriech našej generácie
V našej krajine vzniká vplyvom diania čoraz viac kníh s politickou tematikou. Máte aj vy blízko k tejto téme? Trúfli by ste si ju spracovať?
Netrúfla. Dokonca obdobné knihy ani nečítam. Už viac ako dva roky mám doma Soltészovo Mäso či Sviňu, ešte vo mne nedozrel čas. Nemám žalúdok na politické témy, oveľa viac ma trápia ľudské osudy. Niekedy dokonca vypínam televízne noviny. Trápi ma, čo sa okolo nás deje, v akej krajine žijeme. Desí ma, že dieťa, ktoré trpí vážnou chorobou a potrebuje liečbu v zahraničí je odkázané na verejné zbierky. Že je veľa dier v systéme. Ak sa vo svojej tvorbe vyberiem cestou skutočných príbehov, verím, že ľuďom privodím zimomriavky, pokoru, nie zdesenie, odpor a strach.
Žijeme v digitálnej dobe. Cena knihy nie je pre každého dostupná. E-knihy sú cenovo dostupnejšie. Dochádza aj k ich nelegálnemu sťahovaniu. Stále sa hovorí tiež o šetrení papierom. Môže sa podľa vás stať, že papierové knihy v budúcnosti prestanú úplne vychádzať?
Pred rokom mi Ježiško priniesol čítačku e-kníh. Ježiškovi som poďakovala a čítačku sme vymenili za iný darček. Minulý rok som si ju vyžiadala sama. To je progres, však?
E-knihy sú super. Čítam v noci, keď dom stíchne, nemusím si svietiť baterkou. Ale čítačka mi nikdy nenahradí šušťanie papiera pod prstami, vôňu tlače. Asi som staromódna, ale za papierovými knihami by mi bolo neskutočne ľúto. Poďme na to z inej stránky. V čom by listovali deti? Prostredníctvom čoho by objavovali svet?
To nelegálne sťahovanie autora zabolí. Nie preto, že by sme na knihe, ktorú si čitateľ zakúpi za 10 eur zarobili polovicu. Tu nejde o honorár. Ide o drinu, ktorá sa za každou knihou skrýva. Niekto ten príbeh musí napísať, iný si zamaká na texte, obálke, marketingu zaplatí vydanie, reklamu. Nikomu by sa nepáčilo, keby za jeho odvedenú prácu, dostal odmenu niekto iný. Nepodporujem nelegálne sťahovanie, radšej ľudí posielam do knižnice. Za eurový poplatok môžu čítať celý rok knihy od výmyslu sveta.
Eva Hrašková vyštudovala ekonomický smer na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Jej prvá kniha napriek tomu nebola o ekonomike. Má za sebou viacero romantických titulov, no jej posledná kniha je čisto krimi príbehom.
Titulná fotografia: Osobný archív Evy Hraškovej
